Zakladateľ M5S Beppe Grillo vtedy zásadne odmietal spoluprácu so „starými stranami“. Dnes označuje za „barbarov“ svojich koaličných partnerov, Salviniho Ligu, a otvára dvere spolupráci s ľavicovou Demokratickou stranou (PD). Bývalý premiér a líder PD Matteo Renzi bol proti vládnutiu s nesystémovým M5S. No dnes to vidí už trochu inak.
Minulý týždeň to vyzeralo, že Taliansko sa predčasným voľbám nevyhne. Salvini oznámil koniec vládnej koalície. Ako zámienka poslúžil plán na vybudovanie vysokorýchlostnej železnice na severe krajiny, ktorý z environmentálnych dôvodov blokuje M5S. Skutočným dôvodom bol zmenený pomer síl.
Liga vstupovala do koalície ako slabší partner. Posledné parlamentné voľby vyhralo jednoznačne M5S, no jeho preferencie padajú a dnes je na treťom mieste. Liga je politicky na vzostupe a keď vyhrala v Taliansku eurovoľby, bolo otázkou času, kedy Salvini využije rastúci trend na to, aby získal premiérsku stoličku.
Ukázalo sa však, že sa prerátal. V pondelok a utorok rozhodoval taliansky parlament o tom, kedy bude musieť premiér Giuseppe Conte (za M5S) požiadať o dôveru. Salviniovci spolu s pravicovou časťou opozície chceli čo najskorší termín. Vládne hnutie však s podporou opozičnej DP presadilo až dvadsiaty august.
Črtajúca sa koalícia M5S a PD tak môže zhatiť Salviniho plány – Conteho vládu môže nahradiť dočasný technokratický kabinet, s predčasnými voľbami odsunutými niekedy do budúceho roku. A vtedy už môžu preferencie vyzerať inak. Okrem toho strana bývalého premiéra Silvia Berlusconiho Forza Italia odmietla Salviniho ponuku na predvolebnú spoluprácu. Jej preferencie sa dnes pohybujú už len tesne nad piatimi percentami, no aj tie môžu rozhodnúť o víťazovi volieb.
Salvini zistil, že potrebuje čas. Preto ustupuje a tvrdí, že terajšia vláda by mala stihnúť dokončiť aspoň sľubovanú ústavnú reformu, ktorej súčasťou je aj zníženie počtu poslancov oboch komôr parlamentu. Takže žiadny rozpad vlády, žiadne predčasné voľby, prinajmenšom do budúcej jari… Ďalší krkolomný obrat.
Taliani k volebným urnám zrejme túto jeseň nepôjdu. No politická scéna je nepokojná a vláda stojí na krehkých nohách. V čase blížiacej sa hospodárskej recesie v eurozóne to môže byť nebezpečná kombinácia. Taliansko je v centre dvoch kríz – problémov eurozóny a migračnej krízy. V oboch ho európski partneri, vrátane slovenských vlád, nechali bez potrebnej pomoci a talianski populisti to ľahko zneužijú.
Migráciu a neschopnosť Európskej únie nájsť spoločné riešenie zneužíva Salvini na permanentnú volebnú kampaň. Ak sa to bude hodiť, nezaváha použiť rovnako eurozónu. Koniec koncov Liga sa plánov na zavedenie „paralelnej meny“ nikdy úplne nevzdala. Z Talianska tak môže byť rozbuška ďalšej vážnej európskej krízy