Koláče bez práce?

19.08.2019 16:00

Príslovie „Bez práce nie sú koláče“ sa ocitlo na indexe nevhodných archaizmov. Dôvodom sú politické tlaky a verejné diskusie či referendá v mnohých krajinách o potrebe zaviesť bezpodmienečný základný príjem (BZP). Na ten by mal nárok každý bez ohľadu na majetkové pomery a ochotu alebo odmietanie zabezpečovať si svoje nevyhnutné životné náklady vlastnými silami bez štátnej pomoci.

Základný príjem bez povinnosti prijať platené pracovné miesto alebo vykonávať verejnoprospešné práce sa stal predmetom skúmania sociológov, ekonómov a národohospodárov zodpovedných za verejné financie a vďačnou témou článkov, kníh i dokumentárnych filmov.

Najnovším rozsiahlym dielom na túto tému je kniha Bezpodmienečný základný príjem spracovaná nemeckými ekonómami s filozofickým zázemím. Philip Kovce a Birger B. Priddat sa opierajú nielen o súčasné vízie a spoločenské predpoklady na zavedenie BZP, ale aj o historické názory počnúc Thomasom Morom v stredoveku až po matematika a sociológa Bertranda Russella či svetovo uznávaného ekonóma Johna Maynarda Keynesa v 20. storočí.

Najväčšej pozornosti verejnosti sa BZP teší vo Švajčiarsku, kde ohľadom jeho zavedenia vypísali referendum. Kladne sa vyslovilo vyše 568-tisíc obyvateľov, čo zodpovedalo 23,1 percenta všetkých hlasov. Propagátori tejto myšlienky ho chcú nastaviť v najvyspelejších európskych ekonomikách naozaj štedro. V Rakúsku a Nemecku občianske iniciatívy na jeho podporu kalkulujú s dávkami vo výške 1 200 až 1 500 eur na dospelého, ktorý nepracuje.

Zdroje na financovanie vysoko nastavenej latky sociálneho štátu majú jednotlivé štáty nájsť zavedením nových druhov daní, napr. zo strojov, z finančných transakcií a zo špekulatívnych obchodov. Znížiť riziko nezvládnutého deficitu štátnych rozpočtov by mali aj vyššie majetkové dane pre bohatých, zrušenie nezdaniteľného minima a odpočítateľných položiek z ročného daňového zúčtovania vysokopríjmových daňovníkov, ako aj účinnejšia medzinárodná spolupráca pri odhaľovaní daňových únikov.

Odporcovia zavedenia BZP argumentujú, že vyššie dane prinesú neželateľné rovnostárstvo, podkopú hospodársky rast a tým aj kvalitu spoločenského života. Dôležitým bodom kritiky je riziko oslabenia motivácie nízkokvalifiko­vaných jednotlivcov prijať pracovné miesto s nižšou mzdou, pretože sa im v porovnaní s BZP neoplatí chodiť do roboty. Menej atraktívna a slabšie platená práca by sa tak mohla prejaviť vo zvyšovaní miezd napríklad v oblasti služieb, čo by malo vplyv na rast inflácie.

Niektorí navrhujú úroveň BZP na hranici 80 percent minimálnej mzdy v danej krajine. To by však viedlo k masívnemu odmietaniu podpriemerne platených pracovných pozícií a k štátnej podpore pasivity pomerne veľkej časti práceschopného obyvateľstva.

Základný príjem pre každého je dobrou myšlienkou na zmiernenie príjmových nerovností a zjednodušenie sociálnej siete vyspelých štátov. Ale ostáva tak trochu utópiou z čias totality o budovaní beztriednej spravodlivej spoločnosti komunizmu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#základný príjem #sociálna rovnováha #Bezpodmienečný základný príjem
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku