Koláče bez práce?

Príslovie „Bez práce nie sú koláče“ sa ocitlo na indexe nevhodných archaizmov. Dôvodom sú politické tlaky a verejné diskusie či referendá v mnohých krajinách o potrebe zaviesť bezpodmienečný základný príjem (BZP). Na ten by mal nárok každý bez ohľadu na majetkové pomery a ochotu alebo odmietanie zabezpečovať si svoje nevyhnutné životné náklady vlastnými silami bez štátnej pomoci.

19.08.2019 16:00
debata (3)

Základný príjem bez povinnosti prijať platené pracovné miesto alebo vykonávať verejnoprospešné práce sa stal predmetom skúmania sociológov, ekonómov a národohospodárov zodpovedných za verejné financie a vďačnou témou článkov, kníh i dokumentárnych filmov.

Najnovším rozsiahlym dielom na túto tému je kniha Bezpodmienečný základný príjem spracovaná nemeckými ekonómami s filozofickým zázemím. Philip Kovce a Birger B. Priddat sa opierajú nielen o súčasné vízie a spoločenské predpoklady na zavedenie BZP, ale aj o historické názory počnúc Thomasom Morom v stredoveku až po matematika a sociológa Bertranda Russella či svetovo uznávaného ekonóma Johna Maynarda Keynesa v 20. storočí.

Najväčšej pozornosti verejnosti sa BZP teší vo Švajčiarsku, kde ohľadom jeho zavedenia vypísali referendum. Kladne sa vyslovilo vyše 568-tisíc obyvateľov, čo zodpovedalo 23,1 percenta všetkých hlasov. Propagátori tejto myšlienky ho chcú nastaviť v najvyspelejších európskych ekonomikách naozaj štedro. V Rakúsku a Nemecku občianske iniciatívy na jeho podporu kalkulujú s dávkami vo výške 1 200 až 1 500 eur na dospelého, ktorý nepracuje.

Zdroje na financovanie vysoko nastavenej latky sociálneho štátu majú jednotlivé štáty nájsť zavedením nových druhov daní, napr. zo strojov, z finančných transakcií a zo špekulatívnych obchodov. Znížiť riziko nezvládnutého deficitu štátnych rozpočtov by mali aj vyššie majetkové dane pre bohatých, zrušenie nezdaniteľného minima a odpočítateľných položiek z ročného daňového zúčtovania vysokopríjmových daňovníkov, ako aj účinnejšia medzinárodná spolupráca pri odhaľovaní daňových únikov.

Odporcovia zavedenia BZP argumentujú, že vyššie dane prinesú neželateľné rovnostárstvo, podkopú hospodársky rast a tým aj kvalitu spoločenského života. Dôležitým bodom kritiky je riziko oslabenia motivácie nízkokvalifiko­vaných jednotlivcov prijať pracovné miesto s nižšou mzdou, pretože sa im v porovnaní s BZP neoplatí chodiť do roboty. Menej atraktívna a slabšie platená práca by sa tak mohla prejaviť vo zvyšovaní miezd napríklad v oblasti služieb, čo by malo vplyv na rast inflácie.

Niektorí navrhujú úroveň BZP na hranici 80 percent minimálnej mzdy v danej krajine. To by však viedlo k masívnemu odmietaniu podpriemerne platených pracovných pozícií a k štátnej podpore pasivity pomerne veľkej časti práceschopného obyvateľstva.

Základný príjem pre každého je dobrou myšlienkou na zmiernenie príjmových nerovností a zjednodušenie sociálnej siete vyspelých štátov. Ale ostáva tak trochu utópiou z čias totality o budovaní beztriednej spravodlivej spoločnosti komunizmu.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #základný príjem #Bezpodmienečný základný príjem #sociálna rovnováha