Však nás to uškŕňanie prejde

21.08.2019 14:00

Švédska environmentálna aktivistka Greta Thunbergová sa vydala z anglického Plymouthu na plavbu do USA, kde sa zúčastní na environmentálnych protestoch a na klimatickom summite OSN. Do USA sa plaví na pretekárskej jachte Malizia vybavenej solárnymi panelmi a vodnými turbínami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu. Mladá aktivistka chce týmto spôsobom dosiahnuť, aby jej cesta za Atlantik nezanechala žiadnu uhlíkovú stopu. Dočítali sme sa.

Vzápätí sme sa však dočítali i to, že vlastne to ani nie je celkom tak, že jej otec a mama na tom zarobia, že na plavidle budú v plastoch zabalené potraviny, a že to by tak bolo, keby sme v piatky prestali všetci pracovať a chodiť do školy!

A možno plasty na lodi budú, a možno aj zarobia, a možno by mala chodiť do školy ako iné deti, ktoré v nej sedia, zatiaľ čo Greta upozorňuje, že tam možno chodia nadarmo, ak sa svet, najlepšie všetci, aj my!, nespamätá/jú/me.

Jasné, že malé dievča neobráti planétu hore nohami. Ale že takéto dievčatko je a namiesto štúdia a hier s kamarátkami hovorí o vážnych veciach a možno i robí zdanlivo premrštené veci, o niečom vypovedá. A niečo to aj znamená! Samozrejme, že nie to, aby všetci do Ameriky a na dovolenky chodili na ekojachtách bez vécka a aby všetci školáci v piatky zostali doma! Tejto téme nepristane zľahčovanie.

Kamarátka mi vravela, ako sa minulý rok vo Florencii zľakla turistov a rozhodla sa necestovať. Ja jej, ako sme vo francúzskom hoteli na obed v podzemí v odpadkovom koši našli dve obrovské škatule s čerstvými croissantmi z raňajok. Hovoríme o Vysokých Tatrách, toť nedávno sme ich videli na fotografiách, nešli by sme ani za nič.

Svet potrebuje ultraekoaktivistov, akým je trebárs malá Greta, potrebuje extrémnu ochranu ovzdušia, prírody, riek, stromov, veci sa menia, ale príliš pomaly, a ešte sa všade, u nás na Slovensku očividne, pľundrovačom prírody darí.

Je leto a cestujeme hore-dolu hlava nehlava. Na kopce toť v Tatrách sa stojí v šórach a medvede behajú pri Budmericiach! Usmievam sa, keď čítam argumenty, ktoré by nás mali presvedčiť, aby už zostal letný čas. Vraj aby sme mohli byť dlhšie hore!

Ach, svatá prostoto! Aj keby bol i zimný čas a večery dlhé, ľudia budú vyvreskovať a búchať, robiť okolo seba hluk, nechcú počuť svoje vlastné ticho. Večer môže byť aj od obeda, nemusí byť večerom v pravom slova zmysle, večer môže byť aj ráno a niekedy vôbec. Sneh padať prestane, všetci sa tu uvaríme, nebudeme mať čo jesť a piť a budeme pozerať z tých vysokých sklených budov a spomínať, že niekedy padávalo to čosi biele, ľudia sedávali v teple pri peci a zhovárali sa.

Koniec sveta nepríde tak, že niekto zhasne. Možno už aj zhasol a koniec sveta je toto. A tak krátime a predlžujeme čas, čo je drahý, hoci nám ho nik nepredal, on je drahý v skutočnosti preto, lebo sme ho dostali do daru. Ach, ešte šťastie, že tento candrbál viacerým z nás nič nehovorí, rozkoše tohto sveta nemusia byť rozkošami všetkých.

Pomaly príde jeseň a potom zima. „Sneh si ľahne na zem, prikryje jadierka jabloní,“ ako v tej básničke Štefana Strážaya.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#klimatický summit OSN #klimatické zmeny #jachta Malizia #Greta Thunbergová #globálne otepľovanie #devastácia prírody
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku