Grónsko, politika ako biznis

23.08.2019 11:00

Príbeh s Trumpovým nápadom kúpiť Grónsko a následným zrušením cesty do Dánska by mohol byť len smutno-smiešnou anekdotou. Koniec koncov, mali sme dosť príležitostí si overiť, že sociálna inteligencia amerického prezidenta sa vyrovná iba miere jeho pravdovravnosti.

Z trumpovského pohľadu na tom nie je nič zlé. Grónsko je strategicky (blízkosť k severnému pólu) i ekonomicky (vzácne zeminy) dôležité územie. Je súčasťou Dánska, ktoré však jeho „potenciál“ nemá ako využiť. Malá európska krajina sa nikdy nezapojí do globálnych veľmocenských hier a má problém premeniť ostrov na veľkú povrchovú baňu.

Od najmocnejšej krajiny sveta preto dostane ponuku, ktorá sa „nedá odmietnuť“. Môžu o nej diskutovať, vyjednávať, tak sa to v biznise robí. No odmietnuť si ju vypočuť, odmietnuť transakciu principiálne, to je iracionálne. Vlastne aj neslušné. Zrušenie návštevy je prirodzenou reakciou. Že by to mohlo pôsobiť ako urážka spojenca? O to ide! Dáš – dostaneš.

Veci ako spojenectvo (Dánsko je blízkym spoluhráčom USA v Európe) či demokratické princípy (o Grónsku nemôže rozhodnúť vláda v Kodani, len jeho obyvatelia) do tohto procesu nevstupujú. Presnejšie nie, pokiaľ sa nedajú vyjadriť v presných cifrách. Naozaj, koľko miliárd dolárov stojí to právo na sebaurčenie?

No tendencia vnímať politiku ako sériu transakcií – dostal, má dať – presahuje tohto nešťastného pána Bieleho domu a jeho, dúfajme, čoskoro sa končiace volebné obdobie. Časovo, no najmä geograficky.

O klimatickej zmene premýšľa stále priveľa dôležitých ľudí ako o nepríjemnosti, ktorú budeme „riešiť“, alebo sa na ňu vykašleme. Podľa toho, čo sa vyplatí viac.

Nový brazílsky prezident nevníma amazonský prales ako čosi unikátne, nevyčísliteľné, čo máme povinnosť zachovať, no ako zdroj dreva, nerastov a poľnohospodárskej pôdy. Pre Putinov režim nie sú ľudské práva či integrita okolitých krajín nedotknuteľné. Sú žetónmi, s ktorými sa hrá podľa toho, ako to vyhovuje autokratickej, skorumpovanej vlá­de.

A vlastné transakčné hry majú aj európski nádejní autokrati. Potrebujeme nahnať pár bodov na preferenciách? Vybičujme nacionalizmus a strach z „imigrantov“. Privatizujeme štát v prospech spriatelených oligarchov? Ale veď klesá nezamestnanosť. Umožňujeme, aby mafia demontovala inštitúcie, ktoré majú chrániť spravodlivosť? Šup tam nejaké sociálne balíčky.

Samozrejme, politika je o rozhodnutiach, ktoré majú distributívny charakter, hoci to, čo sa distribuuje, sa často nedá vyjadriť v peniazoch. No nie je biznisom, v ktorom sa rozhodovateľ snaží maximalizovať svoj zisk. Respektíve, nemala by byť. Vtedy je totiž výhoda vždy na strane tých, čo majú na hru viac žetónov – majetku alebo moci.

Ochranou slabších sú iba inštitúcie, pravidlá. Vrátane takých, ktoré vyžadujú rešpektovanie hodnoty životného prostredia i človeka, demokratických princípov rozhodovania, princípov spravodlivosti a sociálnej férovosti. Sila takých pravidiel dnes klesá. Trumpom, Putinom či Orbánom tohto sveta a ich „našim ľuďom“, to bezpochyby vyhovuje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vladimir Putin #ľudské práva #grónsko #Donald Trump #Dánsko #Amazónsky prales
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku