Dozrel čas na maximálnu mzdu

27.08.2019 16:00

Plat riaditeľov veľkých firiem narástol za posledných 40 rokov o 1¤000 percent. Platy zamestnancov? Len o úbohých dvanásť. Tak hovoria výsledky štúdie amerického Economic Policy Institute.

Riaditelia firiem, z angličtiny CEO, v top 350 amerických firmách ako Apple, Amazon a Microsoft, zarábali priemerne 17 miliónov dolárov mesačne. Nožnice medzi platom riaditeľa a priemerného pracujúceho v podniku sa tiež výrazne otvárajú. Kým roku 1965 tento pomer predstavoval 20 : 1, dnes je to až 278 : 1. Teda šéfmanažér veľkej firmy má priemerne 278-krát vyšší plat ako zamestnanec.

Panuje ideológia, podľa ktorej si veľa zarábajúci ľudia viac zaslúžia, lebo vraj viac pracujú, „lepšie sa učili“ a tak podobne. Realita je iná. Výška platov riaditeľov podľa výskumu nezávisí od výkonu tej-ktorej spoločnosti, a teda ani od ich vlastného výkonu, ale je konštantná pre určitý sektor. Rastie preto, lebo sa darí „trhu“, nie preto, lebo sa darí firme.

To znamená, že astronomické platy riaditeľov nezávisia od ich astronomickej produktivity, talentu či lepšieho vzdelania, ale od ich schopnosti predať sa a vyjednať si plat so správnou radou. Nič iné ani nemôže byť lepší argument na existenciu odborov vo firme – pozícia nahraditeľného zamestnanca voči nim sa nemôže porovnávať s pozíciou CEO.

Pokiaľ je argumentom, že predsa znižovanie platov CEO by malo za následok nezamestnanosť, tak asi len nezamestnanosť dotknutého riaditeľa. Výška platov exekutívy firiem nie je závislá od ich reálneho výkonu, takže nižšie platy alebo vyššie zdanenie ich platov by nemalo zlý dosah na výkon ekonomiky ani na zamestnanosť.

„Vysoké platy riaditeľov sú bublina, nie odrazom talentu. Rástli dokonca rýchlejšie ako príjmy najbohatších. To znamená, že ich platy môžu byť znižované bez akéhokoľvek vplyvu na výkon firmy,“ uzavrela spoluautorka štúdie Julia Wolfeová.

Tí, čo zase naopak tvrdia, že predsa platy závisia od produktivity, sa tiež mýlia. Za rovnaké obdobie, ako tu hovoríme o stúpaní platov riaditeľov, vzrástla produktivita práce o 70 a platy zamestnancov len o spomínaných 12 percent. Produktivita práce teda rástla šesťkrát rýchlejšie ako platy, ktoré vzhľadom na rastúce ceny odvtedy stagnujú.

Ten ohromný rozdiel medzi platom riaditeľov a radových ľudí sa teda nedá vysvetliť ničím logickým, okrem toho, že si manažéri jednoducho vyjednajú zo spoločného koláča viac. Nejde o neriešiteľný problém. Môžu sa zaviesť progresívne dane s vysoko nastavenou hornou sadzbou alebo zvýšiť dane tým korporáciám, v ktorých majú riaditelia príliš vysoké platy v porovnaní s ich zamestnancami.

Alebo je čas na ešte odvážnejšie myšlienky. V našich podmienkach by pomohlo zavedenie celoeurópskej minimálnej mzdy. A vzhľadom na nemorálne vysoké platy manažérov voči zamestnancom, na existenciu celej sféry pracujúcich, ktorých nízke platy nestačia pokrývať výdavky na život a vzhľadom na množstvo chudobných ľudí by sme sa mohli začať zamýšľať i nad zavedením stropu pre vysokopríjmové skupiny. Jednoducho zaviesť aj maximálnu mzdu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#progresívna daň #platy riaditeľov #maximálna mzda #manažéri #CEO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku