Zakladanie vlastnej rodiny sa pre mladých ľudí v oblastiach so slabou infraštruktúrou a odkázanosťou na príjmy z poľnohospodárstva stalo absolútne neatraktívne. Alarmujúco veľký počet starých mládencov sa v mnohých obciach darí v posledných rokoch znižovať zháňaním neviest v Albánsku.
Iniciatívy obstarať mladým roľníkom manželky sa ako prví chopili starostovia dedín v Srbsku. Napríklad tým, že zorganizovali autobusové zájazdy pre mladé slobodné albánske ženy, ktoré sa neboja ťažkej práce na srbských gazdovstvách a zároveň sú ochotné na kompromisy aj v náboženských otázkach. Prvé stretnutia sú tradične spojené s usporiadaním dedinskej zábavy so živou hudbou.
Pokiaľ si mladí ľudia padnú do oka, prípadné ďalšie stretnutia si už zorganizujú vo vlastnej réžii. Ak sú presvedčení, že dokážu spolu žiť, príde si domácnosť a rodinu svojho nastávajúceho manžela pozrieť mladá Albánka aj so svojimi rodičmi, tetami a súrodencami. Na tomto stretnutí si zároveň dohodnú podrobnosti veľkej svadby. Hostina za účasti aspoň stovky svadobčanov sa koná tradične v dedine ženícha.
Srbská a bosnianska televízia svojimi autentickými reportážami dokazujú, že albánske nevesty s albánsko-srbskými slovníkmi v ruke sú v týchto krajinách bývalej Juhoslávie receptom proti vyľudňovaniu vidieka. V praxi nie sú výnimkou dediny, kde sa vďaka albánskym nevestám zvýšil počet obyvateľov niektorých malých dedín v Srbsku viac ako o polovicu. Od ženy prisťahovanej z Albánska sa očakáva, že sa postará nielen o domácnosť a svokrovcov, ale zároveň sa stane matkou aspoň troch detí. Samozrejmosťou je práca na gazdovstve, či už v maštali, alebo na poli.
Spoločným pozitívnym menovateľom dobrého spolunažívania albánskeho a slovanského obyvateľstva v uvedených regiónoch zabudnutej časti Európy je pracovitosť a skromnosť. Negatívom je však znižovanie počtu obyvateľov Albánska, z ktorého sa za uplynulých tridsať rokov vysťahovalo v túžbe po lepšom živote 1,4 milióna ľudí.
Úspešné príbehy srbsko-albánskych manželských párov, ktoré sa osobne pred svadbou videli iba dvakrát a napriek tomu dokážu spolu žiť, dokazujú, že jazyková bariéra ani odlišná mentalita nie sú vo vzťahoch neprekonateľnou prekážkou. A to aj napriek tomu, že mnohí politici v krajinách bývalej Juhoslávie tvrdili pred štvrťstoročím pravý opak a zatiahli národy do krvavej občianskej vojny.
Iným pozitívnym príkladom je Bosna a Hercegovina, ktorá sa stala za uplynulé štyri roky frekventovanou tranzitnou cestou sýrskych migrantov smerujúcich do západnej Európy. Dôvtipnejší z nich niekedy svoju cestu ukončia práve v tejto krajine. Najmä vtedy, keď zistia, že za niekoľko tisíc eur, ktoré by mali zaplatiť prevádzačom za ilegálny vstup do EÚ, dokážu v tejto krajine kúpiť skromný dom so záhradou na vidieku.