Prorokovanie krízy

Zo všetkých strán sa ozývajú hlasy, že za rohom je ekonomická kríza, akú sme zažili pred jedenástimi rokmi. Jedným z argumentov je index Ifo, mapujúci dôveru, respektíve skepsu nemeckých podnikateľov. Na ich inštinkt vraj už v minulosti neraz došlo.

05.09.2019 16:00
debata (4)

Ak je tušenie katastrofy jej príčinou, potom niet čo riešiť a z jednej vody tu máme i vinníkov, teda tých, ktorí hádžu flintu do žita. Na odvrátenie krízy by stačilo prehovoriť nemeckých podnikateľov, aby si nasadili ružové okuliare… Také jednoduché to však, samozrejme, nebude.

Veštenie krízy je disciplína, v ktorej uspejú renomovaní ekonomickí profíci aj úplní diletanti z ľudu. Kríza sa totiž cyklicky vracia a otázkou nie je, či k nej dôjde, ale kedy. Vždy, keď už je všeobecný blahobyt na dosah ruky, keď rastú mzdy i zisky a vidina prosperity vedie ľudí k tomu, aby si brali úvery, pôžičky či hypotéky, zablysne sa z čistého neba a o včerajšej prosperite zrazu všetci dodatočne vieme, že šlo o paru nad hrncom.

Generáli po bitke v tom majú jasno: žili sme si nad pomery! Vláda rozhadzovala, miesto aby myslela na chudobné roky! A občan? Sám si je na vine, lebo prestal za peniaze, ktoré nemá, kupovať veci, ktoré nepotrebuje. Pokles spotreby domácností nutne spomalil výrobu, čoho logickým dôsledkom je pokles HDP, škrty v štátnych výdavkoch či rast nezamestnanosti. A „blbá“ nálada, na ktorej sa spoločne priživujú liberálni, zelení, pravicoví aj ľavicoví populisti.

Pretože ekonomická kríza nie je niečo náhodné, čo sa len tak mimochodom pritrafí, pri jej analýze sa oplatí sledovať, kto z nej má osoh. Ak je to tajomstvo, tak verejné. Existuje niekoľko skvelých hollywoodskych filmov, nakrútených podľa skutočného sveta, o škandálnom fungovaní globálneho biznisu a finančných trhov. Náš problém je zlovestne obyčajný. Spočíva v legalizácii chamtivosti a glorifikácii chamtivcov.

O tom, ako a prečo sa nafukujú bubliny, vieme z kina všetko. Je nám jasné, že inokedy než za bieleho dňa sa už dávno nezbíja, pretože keď sa zatvorí burza, musia vlci z Wall Streetu v baroch dobíjať baterky. Tak isto vieme, že filantropia miliardárov je len finta na tých menej bystrých. V skutočnosti ide iba o to, že sa zle nadáva do lúpežníkov tomu, kto sa o omrvinky z lupu s okradnutým veľkoryso podelí.

Fascinujúce na očakávaní blížiacej sa krízy je, že je nám všetko jasné, ale nič to neznamená. Zabudnutý klasik kedysi revolučne konštatoval, že nestačí svet vysvetliť, ale že ho treba zmeniť. Prečo sa nám do toho nechce? Prečo sa radšej držíme naivného amerického sna, že práve ja neskončím medzi ozbíjanými, ale medzi tými, čo sa kríze prizerajú zo svojej novej jachty?

Myslím si, že tí mladší, skôr než sa stanú zodpovedne skromnými, by radi boli aspoň na chvíľu boháčmi. A to sa im môže splniť iba v kapitalizme. My starší z osobnej skúsenosti vieme, že revolúcie nemajú dobré konce. Na troskách porazených režimov vyrastajú režimy ešte horšie. To, pravdaže, neznamená, že sa s krízou nedá nič robiť. Vždy je možné zablokovať najbližší kruhový objazd.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #ekonomická kríza #index Ifo