Medzery v bezpečí

17.09.2019 16:00

Populárna pravicová politička pred časom prirovnala štátom poskytované sociálne zabezpečenie a služby ku kukle. Tá síce motýle chráni, no zároveň im bráni roztiahnuť krídla.

Pekný obraz má pedagogické posolstvo. Naznačuje, že sloboda je protipólom sociálnych istôt. Slobodomyseľných nabáda zahryznúť si do jazyka a vzdať sa nástojenia na väčšom sociálnom bezpečí od štátu.

Pekný obraz nezmení realitu. Potreba bezpečia patrí k tým najzákladnejším. Slobodné rozhodnutia a vykročenia môžu byť také práve preto, že sú mnohonásobne istené. Znalosťou možností, rodinnými väzbami a časom preverenými priateľmi či sumou na účte, ktorá dovoľuje určitú mieru strát.

Medzi ľuďmi je dnes viac odvahy, no aj viac bremien a rizík. Potreba bezpečia zostáva, pretože život, ktorý vyzerá na úrovni, vyžaduje veľa starostí a odriekania a možno neľahkého predstierania, že všetko je v pohode. A s mierou námahy, ktorú vyžaduje „život, ako sa patrí“ rastie aj hnev na tých, ktorí riadia túto krajinu. Hnev, že si túto obetavosť a námahu nevšímajú, nedoceňujú, a uznávajú len potreby a požiadavky iných. Tých, čo nemusia boľavé úsilie vynakladať, keďže sú politickými kamarátmi alebo úplne „na dne“.

Pocit bezpečia sa v spoločenských vedách zisťuje aj cez meranie sociálneho odstupu. Ide o súbor otázok o miere blízkosti, ktorú si ľudia ne/želajú s určitou sociálnou kategóriou, napríklad s ľuďmi inej rasy, náboženstva či prichádzajúcimi z inej krajiny. Otázky sa týkajú ich prítomnosti v susedstve, ako spolupracovníkov, priateľov či členov rodiny.

Emory Bogardus pred desaťročiami opisoval výsledky rozhovorov s Američanmi, ktorí v dotazníku prejavili veľkú mieru sociálneho odstupu. Tvrdili mu, že sa zverili len s vnútornými pocitmi a v skutočnosti sa tak odmietavo nesprávajú. Bogardus preto považoval sociálny odstup za prejav pudu bezpečia, ktorý nie je korigovaný rozumom ani spoločenskými normami. Tie predsa v civilizovanej spoločnosti nedovoľujú odmietať človeka z určitej kategórie osôb len zato, že do nej podľa nejakého znaku patrí.

Posledné zisťovanie výskumu európskych hodnôt, v ktorom sa tradične pýtame na názor na prípadné susedstvo s rôznymi kategóriami osôb, prebiehalo v roku dosiaľ najväčšej prosperity. No napriek tomu sme zaznamenali vysoký nárast odmietania susedstiev s ľuďmi inej rasy, so zahraničnými robotníkmi či s moslimami. Prečo sa odrazu pud bezpečia tak zvýšil?

Stalo sa, s čím Bogardus nepočítal: pocity odstupu prestali byť privátne, predsudky sú slobodne hlásané. Paušalizujúce súdy o nebezpečných sklonoch celých kategórií osôb sa stali politickým kapitálom. Petíciami, ktoré žiadajú zamedziť susedstvu s tou či onou kategóriou ľudí sa vážne zaoberajú politici, a to aj vtedy, ak fakticky ani o susedstvo nejde a odmietaných „susedov“ oddeľuje od znepokojených obyvateľov košického Juhu štvorprúdová cesta a železnica.

Držím palce vedeniu Košíc. Hádam dokáže signatárov petície presvedčiť, že nie sú neviditeľní ani zabudnutí, aj inak ako prevzatím úlohy ochrancov slušných občanov pred „nebezpečnými inými“. A výstavbu prepotrebného útulku pre ľudí bez domova odsúhlasí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#útulok #Sloboda #Košice #bezpečie #bezdomovci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku