Za dvoch!

Galéria elity národa.sk je cyklus televíznych dokumentárnych filmov, ktoré portrétujú významné žijúce osobnosti Slovenska. Je inšpirovaný českým projektom Fera Feniča GEN, neskôr GENUS, ktorý sa u nás stretol s veľkým úspechom.

18.09.2019 16:00
debata (8)

Osobnosti takmer zo všetkých oblastí spoločenského života – vedci, umelci, predstavitelia kultúry, aj menšinovej, pedagógovia, manažéri a podnikatelia či športovci, ale napríklad aj osobnosti, o ktorých sme pred rokom 1989 nesmeli hovoriť.

Minulý týždeň som si pozrela film o profesorovi Pavlovi Traubnerovi. Film režíroval mladý režisér David Mináč.

Pavla Traubnera, našťastie, divákom netreba predstavovať, pretože nie je len výnimočný neurológ, ktorý pomohol tisíckam pacientov, ale najmä človek! Doktorom je dnes hocikto, človeka stretnúť je dnes tuším vzácnosť.

Moja mama bola lekárka. S pánom profesorom boli spolužiaci. Celý život chodila do roboty a z roboty, pacienti za ňou chodili domov, chodila tam, aj keď už nemusela. Nedávno sme sa s pánom profesorom smiali, že aj on tak chodieva – ide na pár hodín a vráti sa večer. Manželke povie: „Keď sa nevrátim a nebudem brať telefón, som mŕtvy“!

Písala som to už v súvislosti s knižkou rozhovorov Pavla Traubnera a Kataríny Hradskej Tak čo Vás trápi?, no ešte nástojčivejšie som to vnímala pri pozeraní dokumentu GEN: Ľudský život sa má vyrozprávať! Aby sa vedelo. Aspoň deťom alebo vnúčatám. A život, o ktorý bolo treba bojovať a neskôr naplniť zmysluplnou prácou, ešte viac. Má to svoj význam. A najmä dnes, keď sa niektorým zdá, že žiadnych krívd nebolo alebo že by ich vedeli pekne zdôvodniť či rovno ospravedlniť!

Takýchto filmov by malo byť viac. Povinne by ich mali premietať v školách na hodinách dejepisu a ten o Pavlovi Traubnerovi aj na etike. O neľahkom osude jednej židovskej rodiny, o pokore výnimočného lekára a výnimočného človeka! Mladý človek, ktorý si pozrie kratučký film Davida Mináča, už nemôže zľahčovať tragické udalosti, ktoré sa odohrali počas druhej svetovej vojny!

Aj radosť zo života, posvätnú úctu k nemu treba dnes ľuďom ukázať, ba aj zdôrazňovať. Často sa trápime kvôli maličkostiam. Pavol Traubner napriek obrovskej krivde, ktorá sa stala jeho rodine, nezostal zatrpknutý, naopak, režisérovi sa podarilo zdôrazniť jeho nákazlivú radosť zo života a z toho, čo všetko život ponúka. A to napriek tomu, že sa celý život stretával s chorými ľuďmi!

A ešte, väčšina doktorov pre ľudské slabosti pochopenie nemá. O niektorých sa doktorom ani neodvážime povedať. No Pavol Traubner, a bolo to aj vo filme, hej! Možno aj preto sme si ho všetci muzikanti, spisovatelia, výtvarníci a herci či iní umelci, ktorým poslúchanie veľmi nejde, tak obľúbili. Číta knižky, chodí na naše besedy, a potom si v ambulancii nemusíme vysvetľovať niektoré „pojmy“ alebo dojmy. Mám pocit, že sa rozprávam s kamarátom z „mokrej štvrte“, ktorý tiež zavše skryje napríklad glukomer a dopraje si zákusok. Čo jeden, dva! On v sebe totiž má aj energiu za dvoch!

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #holokaust #dokumentárny film #Pavel Traubner #Davida Mináč