Napríklad na istej liberálnej platforme sa dá vycítiť doslova práve v týchto hodinách ohromujúce intelektuálne trenie, ktoré pozvoľna prechádza do iskrenia a stáva sa predzvesťou obrovských požiarov, zármutkov a žiaľov.
Najsilnejšie elegické distichon vyslala naostatok v márnom povzdychu vesmírnym priestorom poslankyňa Veronika Remišová (kedysi OĽaNO, teraz Za ľudí), istotne pod vplyvom veršov z vlasteneckého eposu Aeneas starovekého rímskeho básnika Vergília: „Štvorhlasným dupotom dunia a tepú prach/komone v trysku.“ Komoň je akosi básnicky poňatý kôň a nie je v ňom nič politicky hanlivé.
Verše bezprostredne súvisia s túžbou premeny vlastného súčasného trojzáprahu (trigy), totiž Progresívneho Slovenska, Spolu a KDH, na štvorzáprah (kvadrigu), do ktorého by sa teda radostne a spontánne pripojila aj strana Za ľudí.
Podobné, hoci nie práve politické, zoskupenie je na Brandeburskej bráne v Berlíne a pôsobí vskutku impozantne a optimisticky. Je jasné, že triga je oveľa slabšia ako kvadriga. Existuje medzi nimi rozdiel asi ako medzi dnešným trojvalcovým a osemvalcovým motorom, najmä v získavaní voličov.
Na slovenskej politickej šachovnici sa však jeden z koní vytúženej kvadrigy predbežne vzpiera a je to práve strana Za ľudí. Preto povzdych poslankyne Remišovej smeroval vlastne tým smerom (i keď stále proti Smeru) a spôsobil ho Miroslav Beblavý, predseda Spolu, ktorý novú stranu Za ľudí vraj nepokrstil dosť empaticky.
„Mňa keby pozvali na ustanovujúci snem nejakej inej strany, tak pravdepodobne sa budem snažiť partnerom povedať niečo povzbudzujúce, a nie tam mávať nejakými prieskumami a v zásade vyzývať tú stranu, že nemá zmysel, že vznikla,” uviedla Remišová na margo Beblavého v rozhovore v rádiu Expres.
Viem, že to nie je rovno distichon, no čosi elegické v tom je napriek tomu. Dá sa poľahky si predstaviť, že radostný úsmev z príchodu Beblavého práve v tom momente všetkým zamrzol, víno prestalo perliť, kola bola menej sladká a chlebíčky zhorkli.
Možno však ide iba o určitý štýl práce a vystupovania práve v liberálnom prostredí, lebo pri ostatnej debate v televízii Miroslav Beblavý oznámil Tomášovi Druckerovi (Dobrá voľba), že k ich štýlu nepatrí politických protivníkov napádať, no potom ho už do konca diskusie len necitlivo napádal. Teda postupoval tradičnou a odskúšanou politickou metódou každej svokry, keď sa ľstivo pokúša zaskočenému zaťovi nahovoriť, že to s ním myslí iba dobre.
Samozrejme, dá sa to odčiniť. Napríklad keď Remišová a Beblavý, ruka v ruke, navštívia ustanovujúci snem novej politickej strany Vlasť Štefana Harabina a oznámia prítomným čosi povzbudivé. Neviem, či k tomu naozaj dôjde, no som si istý, že už iba pri tejto predstave nikomu úsmev na perách nezamrzne.