Strašné a veselé!!!

09.10.2019 16:00

Ach, ako radi máme oslavy, sviatky, ako radi si spomíname či pripomíname dobré aj zlé, veď hej, dobré radšej, len aby sme to všetko mohli osláviť, stretnúť sa, zajesť si spolu, trochu poštrngať pohárikmi, vybozkávať sa, vidieť jeden druhého. Konce vojen, chorôb, oslobodenia, vylodenia, narodenia, úmrtia, začiatky či konce ciest...

Na niektoré sviatky sme si tak zvykli, že sa nám z nich idúcky akosi vytráca to, kvôli čomu boli a sú, a my oslavujeme, štrngáme, vyspevujeme, nakupujeme zabúdajúc tuším na dôvod tých našich osláv. Toto sa nám tuším stalo s Vianocami.

Máte už nakúpené darčeky? Nemáte na ne? Vezmite si pôžičku! Ak ju miniete, neva, vezmete si ďalšiu… Ak ju nebudete mať z čoho splácať, nemáte na Vianoce nárok…

A tak v kdejakom magazíne umelohmotný Ježiško leží na slame v umelej maštaľke v predvianočnej zľave a nemá ho kto tuším zohrievať dychom.

Guido z Arezza vymyslel notovú osnovu tak, že vysvetľoval jednotlivé tóny na prstoch svojej ruky. Vlastné prsty mu však boli prikrátke, tak ich nakreslil a potiahol, urobil z nich päť notových čiar! Podobne svätý František, urobil Betlehem, možno živý a možno z dreva, aby si to ľudia vedeli predstaviť, potiahol maštaľku s Ježiškom z Betlehema až do talianskeho Greccia, aby aj tí, čo si nevedia predstaviť, videli a vedeli!

Každú chvíľu sa niekde narodí dieťa. Zavše aj v maštaľke. Chudobných, biednych, chorých aj pútnikov či tých, čo hľadajú domov alebo len miesto, kde sklonia hlavu, je na svete viac ako tých, ktorým v oknách v decembri svietia stromčeky, a najväčším darom na tejto planéte sa stáva dážď a sneh.

Je október… Jeden by si myslel, že Vianoce sú predo dvermi, no ešte nemáme obraté jablká, hrušky, pozbieranú kukuricu a cukrovú repu. Uzimené osy si ohrievajú nohy na obločných sklách a nazerajú do našich nevianočne ustrojených príbytkov. Ktosi sa nám však snaží nahovoriť, že idú Vianoce a tisne nám pod nos vianočnú výzdobu, do izby vianočný strom, a z kolied sa stávajú odporné nenávideniahodné šlágre, na Štedrý deň sa z nich obyčajne dvíha žalúdok. Z roka na rok sa Vianoce „blížia“ skôr, ako nejaký hlučný had, lezú pod kožu, za nechty, do očí aj uší… Z roka na rok skôr, hnusné, farebné, z plastu a výkladov, možno sa čoskoro budú blížiť hneď po sviatku Troch kráľov. Nakupujme… Najlepšie všetko! Teraz! Zajtra, aj pozajtra. Zaparkovať a nakúpiť. Trebárs aj v auguste. Aby, keď sa zima opýta, čo sme robili v lete, sme mohli „tasiť kolty“ a ukázať tie rárohy, čo sme nakúpili…

A tak nám všetkým želám pokoj v duši, nech sú svetielka na našich krásnych vianočných, umelých či živých, stromčekoch majákmi, za ktorými sa dá a oplatí putovať. Aby tí, čo hľadajú, vedeli, že putovanie za nami nie je márna cesta rovnako ako každá naša, aj bočná cesta k Ježiškovi, aby vedeli, že na to rozsvietené okno sa dá v núdzi aj zaklopať. Nech sa v nás na Vianoce narodí Ježiško ako v Betleheme a nech sme po celý rok horiacimi pochodňami, ktoré okrem toho, že žiaria aj zohrievajú, sú aj majákmi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#oslavy #nákupy #darčeky #pôžičky #Vianoce
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku