Na niektoré sviatky sme si tak zvykli, že sa nám z nich idúcky akosi vytráca to, kvôli čomu boli a sú, a my oslavujeme, štrngáme, vyspevujeme, nakupujeme zabúdajúc tuším na dôvod tých našich osláv. Toto sa nám tuším stalo s Vianocami.
Máte už nakúpené darčeky? Nemáte na ne? Vezmite si pôžičku! Ak ju miniete, neva, vezmete si ďalšiu… Ak ju nebudete mať z čoho splácať, nemáte na Vianoce nárok…
A tak v kdejakom magazíne umelohmotný Ježiško leží na slame v umelej maštaľke v predvianočnej zľave a nemá ho kto tuším zohrievať dychom.
Guido z Arezza vymyslel notovú osnovu tak, že vysvetľoval jednotlivé tóny na prstoch svojej ruky. Vlastné prsty mu však boli prikrátke, tak ich nakreslil a potiahol, urobil z nich päť notových čiar! Podobne svätý František, urobil Betlehem, možno živý a možno z dreva, aby si to ľudia vedeli predstaviť, potiahol maštaľku s Ježiškom z Betlehema až do talianskeho Greccia, aby aj tí, čo si nevedia predstaviť, videli a vedeli!
Každú chvíľu sa niekde narodí dieťa. Zavše aj v maštaľke. Chudobných, biednych, chorých aj pútnikov či tých, čo hľadajú domov alebo len miesto, kde sklonia hlavu, je na svete viac ako tých, ktorým v oknách v decembri svietia stromčeky, a najväčším darom na tejto planéte sa stáva dážď a sneh.
Je október… Jeden by si myslel, že Vianoce sú predo dvermi, no ešte nemáme obraté jablká, hrušky, pozbieranú kukuricu a cukrovú repu. Uzimené osy si ohrievajú nohy na obločných sklách a nazerajú do našich nevianočne ustrojených príbytkov. Ktosi sa nám však snaží nahovoriť, že idú Vianoce a tisne nám pod nos vianočnú výzdobu, do izby vianočný strom, a z kolied sa stávajú odporné nenávideniahodné šlágre, na Štedrý deň sa z nich obyčajne dvíha žalúdok. Z roka na rok sa Vianoce „blížia“ skôr, ako nejaký hlučný had, lezú pod kožu, za nechty, do očí aj uší… Z roka na rok skôr, hnusné, farebné, z plastu a výkladov, možno sa čoskoro budú blížiť hneď po sviatku Troch kráľov. Nakupujme… Najlepšie všetko! Teraz! Zajtra, aj pozajtra. Zaparkovať a nakúpiť. Trebárs aj v auguste. Aby, keď sa zima opýta, čo sme robili v lete, sme mohli „tasiť kolty“ a ukázať tie rárohy, čo sme nakúpili…
A tak nám všetkým želám pokoj v duši, nech sú svetielka na našich krásnych vianočných, umelých či živých, stromčekoch majákmi, za ktorými sa dá a oplatí putovať. Aby tí, čo hľadajú, vedeli, že putovanie za nami nie je márna cesta rovnako ako každá naša, aj bočná cesta k Ježiškovi, aby vedeli, že na to rozsvietené okno sa dá v núdzi aj zaklopať. Nech sa v nás na Vianoce narodí Ježiško ako v Betleheme a nech sme po celý rok horiacimi pochodňami, ktoré okrem toho, že žiaria aj zohrievajú, sú aj majákmi.