Gentiloniho híring v europarlamente prebehol hladko, podporu dostal od všetkých politických skupín. Argument o „rozhadzovačných Talianoch“, vďakabohu, nezaznel, a tak sa dalo sústrediť na obsah jeho politických plánov. A tie sú, podobne ako v niektorých iných portfóliách nastupujúcej Európskej komisie, dosť ambiciózne.
V prvom rade navrhuje vytvorenie rozpočtového nástroja, ktorý by dokázal pomôcť stabilizovať verejné financie krajín, ktoré sa dostanú do nečakaných problémov (napríklad v dôsledku recesie niektorého hospodárskeho sektora). Téma fiškálnych transferov v eurozóne je stále politickým tabu, preto Gentiloni zdôrazňuje dočasný charakter takejto pomoci: má zabezpečiť, aby sa krajina neocitla v špirále rozpočtových škrtov, znižovania investícií a padajúceho hospodárskeho rastu.
Tento nástroj by mohol mať podobu európskeho poistenia v nezamestnanosti – ak by však mal byť súčasťou európskeho rozpočtu už po roku 2020, členské krajiny sa na ňom budú musieť dohodnúť veľmi skoro. To bude Gentiloniho prvá veľká úloha: presvedčiť krajiny ako Holandsko, ktorého premiér Rutte len pred pár mesiacmi niečo podobné zásadne odmietol.
Na odpor podobnej skupiny krajín narazí aj v druhom svojom návrhu: reforme Paktu stability a rastu. Nové rozpočtové pravidlá, ktoré chce Gentiloni predstaviť do konca roka, majú byť jednoduchšie kontrolovateľné a presaditeľné, no zároveň nemajú vládam zväzovať ruky pri podpore hospodárskeho rastu.
Reforma Paktu stability a rastu je ďalšou stálicou európskych diskusií. Začiatkom septembra navrhla Európska rozpočtová rada niekoľko zmien: nahradenie pravidla o maximálnom deficite stropom pre dlh či rast čistých primárnych výdavkov, do ktorých by sa nezapočítavalo dobrovoľné národné kofinancovanie európskych projektov. Ministri financií to však odmietli.
Treťou dôležitou oblasťou, v ktorej sľubuje Gentiloni pokrok, sú dane. Keďže hlavným dôvodom stroskotania mnohých dobrých iniciatív v daňovej oblasti bolo veto niektorých členských krajín, chce zmeniť rozhodovanie o niektorých otázkach z jednomyseľného na kvalifikovanú väčšinu. Budúci komisár chce pritlačiť v boji proti agresívnym daňovým praktikám. Jednou z možností je zavedenie digitálnej dane. Aj o nej sa však už hovorí pomerne dlho. Gentiloni sľubuje, že ak sa do konca budúceho roku nenájde dohoda o digitálnych daniach na globálnej úrovni, navrhne na jeseň 2020 európsku verziu.
Za „absolútnu prioritu“ označil zavedenie konsolidovaného základu pre firemné dane, ktorý má pomôcť zamedziť škodlivej daňovej konkurencii. Aj o tejto téme sa hovorí v EÚ už viac ako desaťročie, posledný pokus EK o jej znovuoživenie skončil na neschopnosti rady nájsť dohodu.
V podstate je to stále tá istá pesnička: existuje dosť dobrých nápadov, ako lepšie nastaviť hospodárske pravidlá EÚ. Vo väčšine prípadov však narazia na nesúhlas niektorých členských krajín. Pri ich presviedčaní sa Gentiloni zapotí určite viac než v europarlamente.