Netreba sa však unáhliť. Napriek kopiacim sa škandálom, strategickým prešľapom, politickým katastrofám a zjavnej nekompetentnosti nie je Donald Trump politicky odpísaný. Predpokladajme však na chvíľu, že ho porazí demokratický kandidát či kandidátka. V Bielom dome nastane o čosi viac ako rok striedanie stráží, v ktoré mnohí dúfame. Bude to pre Európu znamenať koniec transatlantických konfliktov v medzinárodnom obchode?
Nie tak rýchlo. V demokratických nomináciách jasne vedú traja kandidáti: Biden, Warrenová a Sanders. Ostatní majú, pre výrazný odstup, malé šance získať nomináciu strany.
Joe Biden, považovaný za najväčšieho favorita, predstavuje klasického demokrata stredného prúdu. Ekonomický liberál, umiernený internacionalista, ktorý bude pravdepodobne pokračovať v obchodnej politike z čias Baracka Obamu. Jeho nástup do Bieleho domu by pravdepodobne opäť oživil rokovania o obchodných dohodách vrátane nejakej verzie TTIP.
Víťazstvo Elizabeth Warrenovej alebo Bernieho Sandersa by znamenalo väčšiu zmenu. Žiaden z nich by v medzinárodnom obchode nepokračoval vo vrtošivom, osobným a politickým záujmom podriadenom prístupe Trumpa. To však neznamená, že by sa s nadšením pridali k volaniam po „voľnom obchode“.
Súdiac z ich doterajších vystúpení (v prípade Sandersa aj hlasovaní v Kongrese), medzinárodný obchod nie je prostriedkom pre maximalizáciu zisku domácich producentov. Minimálne rovnako dôležitými faktormi sú sociálne (vplyv na domácu zamestnanosť, výšku platov, sociálne regulácie – jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré bol Sanders odporcom podpisu NAFTA) a environmentálne dôvody.
Warrenová aj Sanders dnes tvrdia, že rozhodnutia o obchodnej politike nemajú byť v područí záujmov veľkých korporácií. Na ich tvorbe sa majú podieľať aj zástupcovia spotrebiteľov, chudobnejších regiónov, environmentálnych organizácií a pod.
Pri takomto prístupe môže v zásade merkantilistická obchodná politika EÚ rýchlo naraziť. Z iných, lepších, dôvodov ako pri Trumpovi, to však bude slabou útechou pre tých, ktorým ide najmä o maximalizáciu exportu. Spojené štáty sa možno nebudú snažiť tlačiť do Európy bridlicový plyn – Warrenová sa napríklad vyslovila za zákaz frakčnej ťažby. Na druhej strane Washington môže, z environmentálnych dôvodov, zvažovať clá na dovoz európskych dieselových áut.
V takom prípade nepomôže, ak európske automobilky ponúknu presunutie časti výroby do USA či prísľub, že EÚ bude dovážať viac americkej sóje. Ani zaliečavé slová – tie fungujú len na egocentrických hlupákov.
Budúca demokratická prezidentka alebo prezident, najmä, ak to bude Warrenová alebo Sanders, nemusí byť pre Európu vôbec jednoduchým obchodným partnerom. Našťastie. Pretože jednou z vecí, ktorú EÚ naozaj potrebuje, je nová, sociálne spravodlivá a environmentálne udržateľná obchodná politika.