Ide predovšetkým o problém spájania. Pokiaľ ešte nie je vnímané čisto mechanicky, ako také zošraubovanie, potom je výsledkom čierna tekutina z ideí, o ktorej nevieme, či bude politicky využiteľným a prospešným jedom, alebo, naopak, liečivým balzamom. Nebolo by na tom nič zlé, keby tieto gebuziny strany hneď neskúšali na zmätených voličoch.
Antický filozof Sokrates mal asi menej problémov pri čítaní temného Herakleita ako dnešný občan pri našich politikoch. Napríklad tajuplný výrok Alojza Hlinu, predsedu KDH, ktorým umne skomentoval úmysel strán PS/Spolu „otvoriť registrované partnerstvá“ , ale zrejme až niekedy v ďalekej budúcnosti, totiž „v prvom roku vládnutia“. „Kresťanskodemokratické hnutie, myslím, že neprekvapím nikoho, nemôže zahlasovať za registrované partnerstvá, ani nezahlasuje. Ale chceme byť konštruktívni a racionálni,“ povedal Hlina.
Neviem, či to chápem správne, ale „otvorenie“ za týchto podmienok vyzerá skôr ako radikálna „uzávierka“. Záhadné je úsilie o racionalitu. Tej protirečí vyhlásenie Miroslava Beblavého o zásadnom porozumení medzi týmito stranami: „… nehovorme o tom, že buď toto nebude, alebo akože vláda nevznikne, lebo potom sa to presne zasekáva a Fico sa smeje," povedal v utorok hlbokomyseľne Miroslav Beblavý.
Prirodzene, že za týchto okolností som sa musel vybrať rovno na Trhovisko na Miletičovej ulici v Bratislave za známym forenzným politológom. Našiel som ho na obľúbenej lavičke ako čosi sústredene číta z nejakého zapožičaného tabletu, usrkávajúc si podchvíľou z veľkej baňatej fľašky svoj osviežujúci okolkovaný nápoj.
„Dokážete na prvý pohľad odlíšiť programy politických strán od Kočnerových esemesiek?“ Asi to nebola dobrá otázka, alebo som ho vyrušil. „Myslel som, že ste relatívne slušný človek! To dnes nikto neodlíši! Ako by som to potom mohol ja? Nie je to, žiaľ, už jednoducho vôbec možné! Dlho bude trvať, kým sa tisícmi tristných správ náš statočný robotný ľud prelúska!“ zhodnotil to prorocky. Ale nevzdal sa.
„Viete, všetky strany sa teraz zjednocujú, no kradnú si pritom navzájom politické ženy v stranách ako domorodé kmene v Tichomorí! Napríklad Progresívne Slovensko a Spolu sa tak dlho chcelo spojiť so stranou „Za ľudí“ Andreja Kisku, až mnohí ich voliči napokon usúdili, že Kiska je predsa len akosi lepší. A hneď aj k nemu prešli, vraj aj so sponzormi. Nejako museli preťať tú otupnú nudu. A človek potom nevie, či pri tom spájaní ide viac o Gorilu, alebo stále o politickú gerilu!“
Vrátil som sa rozčarovaný domov a otvoril som si hru anglického dramatika Williama Shakespeara Richard III. Sklamal ma hneď prvým veršom: „Odišla zima našej nespokojnosti, keď k nám zavítalo slniečko z Yorku…“ Veru, všetko je dnes už iba o Kočnerovi alebo o brexite.