Týka sa to možnosti darovania majetku bez registrácie a zdaňovania i možností ukryť nelegálny kapitál v anonymných vkladoch vo forme zmeniek.
Zmenka je dobrý sluha, no zlý pán. Vlastníkovi umožňuje požadovať vyplatenie zmenkovej sumy bez potreby dokazovať, za akých okolností ju majiteľ nadobudol. To uľahčuje páchať s nimi podvody.
Najlepšie sú tzv. depozitné zmenky, ktoré vystavila banka, s prijateľnou bonitou. Vtedy je predpoklad, že bude v čase splatnosti zo strany solventného dlžníka s dobrou reputáciou naozaj bez problémov majiteľovi zmenky zaplatená.
Kúzlo depozitných zmeniek spočíva v tom, že sú zvyčajne vystavené na rad, čo umožňuje ich anonymnú zmenu vlastníka bez toho, aby bol dlžník o tejto skutočnosti informovaný. To znamená, že v nich môžu byť na Slovensku uložené aj finančné prostriedky, ktoré by chcel napríklad skonfiškovať v rámci rozsudku súdu daňovému delikventovi štát.
V poslednom období u nás rezonuje kauza depozitných zmeniek, ktorých prvým majiteľom (remitentom) bol Marian Kočner a dlžníkom jedna zo spoločností skupiny Penta. Zablokovanie ich výplaty vo výške viac ako desať miliónov eur prokuratúrou môže v slovenskej realite naraziť na právny problém. Zmenky menia majiteľa tak, že sa na ich zadnú stranu napíše „za nás na rad“ s uvedením mena nového majiteľa a podpisu ich doterajšieho vlastníka. To sa nazýva rubopis (indosament).
Zákon však pripúšťa aj tzv. bianko indosament, keď sa meno nového vlastníka zmenky vôbec nemusí v tomto zápise na jej rube uvádzať. Vlastníkom zmenky, a teda nároku na jej výplatu, je ten, kto ju má práve v ruke.
Zmenky skupiny Penta vystavené na Kočnera sa môžu predložiť na zaplatenie aj bez osobnej prítomnosti skutočného alebo fiktívneho vlastníka týchto cenných papierov. V medzinárodnom obchode tiež nie je bežné, aby zmenky priniesol do platobného miesta niekto osobne. Štandardne sa posielajú na zmenkové inkaso poštou alebo kuriérnou službou.
Banka preskúma jej pravosť, ako aj nepretržitý rad záznamov o predchádzajúcich prevodoch zmenky (indosamentoch) na zadnej strane. Po získaní písomného súhlasu dlžníka ochotného a schopného svoj záväzok zo zmenky zaplatiť, peniaze následne pošle majiteľovi na jeho účet do zahraničia.
Predpokladať, že uvedené zmenky skupiny Penta ešte stále vlastní Kočner, ktorý po ich vyplatenie pošle svojho splnomocnenca, by bolo naivné. Rovnako komicky pre odborníkov na zmenky pôsobia aj medializované vyhlásenia o tom, že ich predkladateľa bezodkladne pozve na vypočutie prokuratúra.
Slovensko by sa po tejto afére mohlo konečne poučiť na vlastných chybách a finančné zmenky umožniť vystavovať iba s doložkou „nie na rad“, zabraňujúcou nekontrolovateľným zmenám ich vlastníctva.