Nie sme ako oni

Tento týždeň je prehustený pripomínaním si udalostí spred tridsiatich rokov. Konajú sa konferencie, výstavy, televízne besedy... Do slávnostných analýz vybudovanej demokracie sa zabŕdavo miešajú prieskumy verejnej mienky.

12.11.2019 14:00
debata (10)

Ľudia na Slovensku odmietajú väčšinovo uznať prednosti súčasného režimu. Prevažuje váhanie a odmietanie.

Priatelia starých poriadkov nech netlieskajú. Je síce fakt, že podľa výskumu Sociologického ústavu SAV hodnotíme prednovembrový režim výrazne pozitívnejšie ako v Česku. To však neznamená, že jeho adorácia je všeobecný postoj. Aj pri hodnotení toho, čo tu bolo pred Novembrom, prevažujú váhavé až odmietavé postoje.

Možno teraz aplaudujú anarchisti. Tí si môžu vyvodiť, že základnou túžbou ľudí na Slovensku je priame vyjadrovanie vôle a referendum každú sobotu. No taký výklad znehodnocuje chronické a intenzívne volanie respondentov po udržiavaní poriadku v krajine.

Časť vysvetlenia vlažnej chvály súčasného režimu leží mimo dát prieskumu. Zisťovanie však dáva určité indície. Sú nimi odpovede na otázku, ktoré kategórie osôb či sociálnych skupín získali zmenou politického režimu. Vyplýva z nich, že si len 18 percent dospelých myslí, že sa teraz majú lepšie pracovití, poctiví a slušní ľudia. Viac ako tretina ľudí tvrdí, že sa ich situácia nezmenila, a podľa 45 percent respondentov sa zhoršila.

Niekoľko mesiacov čítam dookola odpovede, ktoré sme začiatkom roku 1990 dostali vo forme listov ako odpovede na výzvu Spoločné poznanie. Publikovala ju Pravda a ešte dva už zaniknuté denníky. Prosili sme ich čitateľov, aby nám napísali o podobách nežnej revolúcie na ich pracovisku, v bydlisku či v rodine.

Listujem si v nich s pohnutím pre vedkyňu asi nepatričným. Už sama dôvera k sociológom, ochota a námaha vynaložená na podrobný opis vtedajšieho konania, úvah, citov a dilem si zaslúžia úctu. Dojímajú najmä živo opísané ideály, hoci časť pisateľov už roztrpčovalo to, že sa neplnia. V Česku taký jeden posmešne označujú ako „pravdoláskarstvo“.

Nálepka vytvára dojem planého krasorečnenia, ornamentu nad surovou realitou. Tak to dnes vidíme. Lenže v prvých týždňoch po Novembri sa zdal uskutočniteľný prísľub, že sa spoločnosť bude utvárať podľa princípov ľudskosti a rozhodovať na základe faktov.

Ľudskosť vtedy ešte nebola od skúsenosti odtrhnutým termínom. Znamenala celostnú pozornosť k človeku, zohľadňovanie jeho práce, odbornosti a morálnych kvalít. Nepovažovanie tých, čo mali stranícku legitimáciu, za iný „morálny alebo biologický druh“ (Havlove slová). Jedno z najznámejších hesiel demonštrácií „Nie sme ako oni!“ znamenalo aj nesúhlas s čistkami typickými pre komunistický režim a s paušálnym triedením ľudí na našich a tých cudzích.

Odmietnutie kresliť rýchle hranice medzi dobrom a zlom považujú niekdajší tribúni teraz za chybu. No to, čo pokladajú za chybu, prežilo len krátko. Princíp „Nie sme ako oni“ totiž žiadal priveľa zvažovania faktov a trpezlivej diskusie, pritom za dverami už dupkali skupinové záujmy a otvárali sa peňaženky.

Podľa politologickej poučky jasné čiary medzi nimi a nami, medzi dobrom a zlom, mobilizujú voličov a dávajú im pocit, že robia dejiny. Aj preto je nepochopiteľné, že sme kedysi dokázali masovo podporiť spoločenskú zmenu, ktorá sľubovala, že sa nebudú vytvárať ostré rozdelenia.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #prieskum #Sociologický ústav SAV #dobro a zlo #ideály #Nie sme ako oni!