Politika v protismere

15.11.2019 19:00, aktualizované: 16.11.2019 16:00

Všetkých spoluobčanov nesmierne prekvapilo vyhlásenie Veroniky Remišovej, že jej strana Za ľudí, ktorej teraz už predsedá Andrej Kiska, v nijakom prípade nevstúpi do vlády so Smerom, ktorému predsedá Robert Fico.

Ide, prirodzene, o celkom novú situáciu, ba o myšlienku, ktorá sa dosiaľ v slovenskom politickom živote nikdy nevynorila až v takom ostrom svetle. Občas sa síce letmo, takpovediac, mihla v médiách, ale iba nejakých päť- či šesťkrát do týždňa. To však nemôže prekryť nesmierne osviežujúci dojem, ktorým podobné vyhlásenie zakaždým zapôsobí.

Ak si dobre pamätám, tak ju pani Remišová z času na čas vyslovovala aj v OĽaNO, kde predsedal Igor Matovič. Ide pritom o hnutie, z ktorého bola ona sama svojho času nútená odísť z istých ideových dôvodov. No Matovič, napriek týmto dôvodom, v OĽaNO úplne nečakane zostal aj po tom, čo jeho hnutie spomínaná poslankyňa navždy opustila.

Istá animozita voči Smeru ich všetkých troch napriek tomu neprešla. Hoci sa zdá, že by ich mohla spájať, nestalo sa. Vyhlásenie Remišovej je však v danom momente myslené asi naozaj vážne, pretože ide o priamy dôsledok spoločného podpisu takzvaného paktu o neútočení, ktorý už predtým uzavreli Progresívne Slovensko a Spolu s KDH. Tomu zase predsedá Alojz Hlina.

Všetky tieto strany sa odteraz môžu navzájom pozorovať, alebo až sledovať, lebo ide zatiaľ vlastne o neútočenie jedných strán na tie druhé, z ktorých každá – tak akosi potuteľne – chce byť tou prvou medzi ostatnými. Prirodzene, okrem strany Spolu, ktorej je to jedno. Teda v tom prípade, ak tou prvou stranou bude ona alebo PS.

Zaujímavé je to aj v historickom kontexte, lebo v zahraničnej politike takýto pakt vlastne zabezpečuje vojnu. V druhej svetovej ho s nacistickým Nemeckom podpísali všetci, čo boli nablízku, no výsledky tejto vyššej rozumnej medzinárodnej diplomacie sú smutne známe.

V každom prípade budeme mať šancu zistiť, čo tento pakt, ak to tak smiem nazývať, prinesie vo vnútornej politike iba jedného štátu. Totiž, či je naozaj dosť dôvodov na to, aby sme sa mohli na jeho dôsledky tešiť, lebo výsledky zatiaľ nezakázaných prieskumov dnes ponúkajú natoľko neskrytú vojnu čísel, až z nej naostatok nič nevyplýva.

Myslím to tak, že väčšiu nádej by prinieslo, keby aj v týchto objektívnych predvolebných prieskumoch navonok protismerné strany mali rovnaké čísla a nesnažili sa napríklad v bežnom grafickom zobrazení jedna druhú zatieniť.

Úplný prielom do tejto zdanlivo neprehľadnej situácie by už mohla vniesť iba SaS, ktorej predsedá Richard Sulík. Tá totiž dosiaľ váhala. Ale možno sa azda spoľahnúť na to, že pri hľadaní aspoň trochu pevnej politickej pôdy sa zodpovedné vahadlá aj tejto preriedenej a poopúšťanej strany v jej osamení tiež preklopia nečakaným a jedine možným – protismerom. Lebo ako povedal slávny poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Len naozajstný nepriateľ ťa nikdy neopustí!“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Za ľudí #Veronika Remišová #Stanisław Jerzy Lec #Smer #SaS #Richard Sulík #PS/Spolu #OĽaNO #Igor Matovič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku