Škatule preberá a distribuuje medzinárodná organizácia Samaritánska peňaženka. Tento rok potešia deti z Turkménska, ďalších štátov Strednej Ázie a… zo západného Slovenska. Charita k nám smeruje vďaka pani Katke, ktorá sa zapojila do biblického kurzu cirkevnej organizácie spolupracujúcej so samaritánmi.
Nejde o nič nové. Samaritáni pripravujú obdarúvanie chudobných od roku 1993. Vďaka ich akcii Operácia vianočné dieťa dostali už milióny chlapcov a dievčat vo vyše 150 krajinách sveta darček v slávnostne vyzdobenej škatuli od topánok.
Vianočné škatule smerujú do krajín, kde má chudoba kruté rozmery a systémy sociálnej ochrany fungujú slabo alebo vôbec nie. Zaradenie Slovenska uráža. Na stránke organizácie nás reprezentujú obrázky izolovaných chatrčiek, detí v starých svetroch a bez čiapok v osrienenej krajine. Ten obraz neodškriepime. Nemeckej verejnosti to dokazuje, že sme núdzni a k našim ratolestiam nežičliví.
Existuje však veľa dôkazov o opaku. Aj na Slovensku beží v decembri mnoho charitatívnych akcií vrátane vianočnej topánkovej škatule. Na výzvu obdarovať „seniorov bez rodín“ žijúcich v sociálnych zariadeniach reagovali desiatky dobrovoľníkov a ešte väčší počet darcov.
Ozvali sa aj početné zariadenia nahlásením počtu škatúľ, ktoré môžu prijať. Zberné miesta nájdeme na prekvapujúcich miestach – v Bratislave je to sieť fitnescentier, inde cukráreň či kaderníctvo. Škatule zbiera i rodáčka žijúca v Londýne. Mnohých dojíma predstava opustených starkých, plnia škatule určenými kategóriami darčekov, fotia ich a radostne o nich referujú na sociálnych sieťach.
Škatule sa odovzdávajú otvorené, pretože s triedením obsahu budú mať zariadenia ešte veľa práce. Nejde iba o veľkosť rukavíc. Darčeky treba rozsortírovať tak, aby sa zohľadnili zdravotné diagnózy a nestalo sa, že oriešky doputujú starenke bez zubov a protézy, čokoláda cukrovkárovi, krížovky nevidiacemu a čiapka ležiacemu klientovi hospicového zariadenia.
Spojenie medzi darcom a obdarovaným býva i tu sprostredkované. Takmer rovnako komplikovane, ako keby vďaka vyšším podielovým daniam mohli domy seniorov či iné zariadenia dostávať od krajov a miest vyššiu dotáciu a mali tak možnosť samy zabezpečiť svojim klientom Vianoce na mieru.
Lenže my sme národ obrazný, formálne či abstraktne organizovaná solidarita sa mnohým nevidí dosť vrúcna a skutočná. Naozaj poskytuje menej šancí na dojatie sa nad vlastnou štedrosťou. Viac veríme vyzdobenej a raz ročne dobrotami naplnenej škatuli.
No vďaka prerozdeľovaniu môžu mať deti aj v najchudobnejšej rodine šál bez charity a seniorské zariadenie šampóny či krémy po celý rok. A je niečo štedrejšie ako vzdanie sa nároku na výber obdarovaného a žičenie dôstojnosti neznámym bez rozdielu?