Obetnými baránkami prekrútenej legislatívy boli nielen dlžníci, ale aj veritelia domáhajúci sa exekúcie. Podľa pôvodne platných zákonov mal exekútor nárok na odmenu vo výške 20 percent z vymáhanej pohľadávky. Logiku by pritom mala takáto odmena z vymoženej pohľadávky, pretože platiť mastné odmeny exekútorom z nezinkasovaných pohľadávok bolo postavené na hlavu.
Váhy spravodlivosti sú však dnes naklonené už iba v prospech dlžníkov. To vedie k enormnému počtu žiadostí o osobné bankroty, ktorými sa dlžníci ľahko dokážu zbaviť svojich záväzkov. Absencia kontroly pre vstup do osobného bankrotu vedie k porušovaniu práv veriteľov pri uplatňovaní nárokov. Štát sa snaží pomáhať tým, čo nedokážu splácať svoje záväzky z nezabezpečených pôžičiek zvláštnou sociálnou politikou na úkor veriteľov. Medzi bankrotujúcimi dlžníkmi je pritom množstvo ľudí, ktorí zvládajú splácať hypotéky, za ktoré ručia bytmi, ale neunúvajú sa s platením iných zmluvných záväzkov…
Atraktívne legislatívne podmienky pre neplatičov privádzajú do centier právnej pomoci množstvo ľudí, ktorým štát pomáha vymazať aj dlhy, ktoré by splatiť dokázali. To spôsobuje finančné škody veriteľom aj štátu. Nielen v znížení výberu dane zo zisku finančných spoločností, ale aj vo forme morálneho a spoločenského hazardu. Pretože platiť (nezabezpečené) dlhy sa na Slovensku na rozdiel od hypotekárnych úverov neoplatí.
Obeťami príliš ústretovej legislatívy voči dlžníkom sú tiež Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Tie prichádzajú o nemalú časť príjmov potrebných na výplatu dôchodkov, úhrad zdravotných úkonov či liekov. Základom úspechu neplatiacich dlžníkov je predchádzajúce zbavenie sa svojho majetku, obvykle prevedením na blízke osoby, ako aj nízka vymožiteľnosť práva. Obranou veriteľov v prepadlisku pohľadávok je iba slabá útecha v podobe trestných oznámení pre nepoctivý zámer dlžníka, ktoré môžu vyústiť do ich odsúdenia.
Slovensko spolu s Bulharskom a Chorvátskom patria v rámci EÚ medzi krajiny s najväčšou nedôverou verejnosti v nezávislosť súdov a sudcov. Podľa Indexu právneho štátu, ktorý zostavuje medzinárodná organizácia World Justice Project, sa najlepším hodnotením zo 126 krajín môže pochváliť Dánsko, Nórsko a Fínsko. Z krajín V4 sa Česko umiestnila na 19. mieste, Poľsko na 27. a Maďarsko na 57. mieste.
Pozoruhodné je, že Slovensko spolu s Litvou a Lotyšskom sa do rebríčka WJP vôbec nedostali. Možno s nádejou očakávať, že po odsúdení páchateľov vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky či falšovateľov zmeniek televízie Markíza sa právna reputácia Slovenska zlepší. Na to je však potrebné zabezpečiť efektívnejší výkon slovenskej justície a zamedzenie toho, aby sa so spravodlivosťou dalo manipulovať podľa politickej vôle.