V podstate to pripomína prirodzený proces premeny menšej kvadrokoptéry na čosi ako bombardér B-52. Zásadným cieľom je, ak sme to správne pochopili, aby si výsledný produkt zachoval účinnosť malého hračkárskeho dronu v citlivom spojení s revom a hukotom skutočného „bombarďáka“.
Iba v takejto podobe sa totiž OĽaNO môže vzniesť do parlamentných výšav, aby tam do vesmírnych diaľav rozmetávalo všetkých mafiánov z dnešnej koalície, ba už dokonca aj principiálne zradné elementy, zhrčené tam zo všetkých slušných ľudí súčasnej opozície. Tie sa spoločne preľaknú, vzdajú sa politiky a parlament po voľbách OĽaNO pokryje svojimi láskavými vrtuľami a vývrtkami priam s nadzvukovou rýchlosťou.
Získať nových členov do tejto strany, ako som sa dočítal v dennej tlači, nepredstavuje vôbec nijaký závažný problém, lebo vraj už nastupujú „po stovkách percent“. Je to moment, ktorý rozhodne nemožno podceňovať, lebo pri OĽaNO navýšenie členov o tisíc percent môže predstavovať aj takých štyridsať úplných nováčikov.
Táto zmena je pomerne výrazná, lebo, ako sa vyjadril samotný predseda Igor Matovič, budú v strane rovnako platní a vlastne robiť v nej to isté, čo robili aj doteraz. Teda doteraz iba ako akísi dobrovoľní sympatizanti. Ale už budú na to mať papier!
Jediným zraniteľným miestom je preto ekonomický charakter jej nového politického formátu, lebo, aspoň ako dosiaľ neustále zdôrazňoval líder, jeho strana si neprejedla peniaze na chlebíčkoch. Tak to urobili ostatné strany, hneď ako sa k peniazom a chlebíčkom dostali.
Prirodzene, že kŕmiť malý dron tužkovými baterkami a liať tony benzínu, navyše bez extraktov z repky olejnej, do „bombarďáka“ predstavuje istý nezanedbateľný finančný rozdiel. Je vyjadriteľný aj v jasnozrivom exaktnom Matovičovom politickom stupňovaní: OĽaNO – bez chlebíčkov. Iné európske strany – chlebíčky. Brusel – kaviár a šampanské! Ide o rozdiel, ktorý si musí všimnúť každý.
Ťažko posúdiť, či sa za snahou o prepašovanie do strany aj istej enklávy kresťanov, neskazených ústupkami liberalizmu v KDH Alojza Hlinu, nemôže skrývať aj úsilie dostať do nej onen pôvodný a nepretržitý pôst, ktorý bol svojho času charakteristický pre kresťanských svätcov. Jedinou cestou do budúcnosti je v tomto zmysle akási centrálna askéza celej nanovo vyprofilovanej strany, predestinovanej už vopred ako „neštandardnej“.
Nuž, aspoň ako sa vyjadrujú niektorí politológovia, ide najskôr o akýsi surogát ekonomického podniku. Poslednou výzvou Matoviča bolo, aby opozičné strany priberali na svoje kandidátky nie menšie. Sám vo svojej „ponuke“ z nich hneď veľkoryso vylúčil politikov, ktorí by mohli na kandidátke OĽaNO uspieť.
Nuž, ako hovorí český aforista Gabriel Laub: „Zápas o šťastie ľudstva sa vyznačuje veľkou bojovnosťou divákov, ktorí sa bijú o miesta.“