Väčšinu zlatého pokladu už pred dvoma dekádami predala približne po tristo dolárov za jednu uncu (31,10 gramu). Dnes stojí zlato cca 1460 dolárov za uncu. Vidina výnosov v podobe úrokov z nemeckých dlhopisov, ktoré z peňazí z predaného zlata získali, sa stala trpkým národným ponaučením.
Stiahnuť menové zlato z Londýna sa podľa Roberta Fica rozhodlo nielen Poľsko, ale aj Rakúsko, Nemecko, Rumunsko a Maďarsko. Londýn pritom patrí medzi tradičných depozitárov zlata iných krajín. Argumentov, že zlatom v zahraničí je možné vlastníkov zlatého pokladu vydierať, je viacero. V prípade Československa ide o odovzdanie veľkej časti nášho zlata Nemeckej ríšskej banke hneď po rozpade Československa v roku 1939. O toto zlato sme nenávratne prišli vďaka nezodpovednému prístupu britských úradov.
Druhým prípadom je tiež neochota britských úradov vrátiť nám menové zlato Československa po skončení 2. svetovej vojny až do momentu, kým sme neboli ochotní vrátiť vojnovú pôžičku podpísanú exilovou vládou Edvarda Beneša. Táto bola oficiálne krytá československým zlatom uloženým v Londýne. Zlato sa podarilo Československu dostať domov až v roku 1982 po desaťročiach rokovaní a ústupkom vlády ČSSR, že splatíme do poslednej pence vojnovú pôžičku aj s úrokmi ako aj náhradu britským, francúzskym a americkým firmám za majetok skonfiškovaný po roku 1948 v Československu.
Obavy o reputáciu dlhoročného svetového strážcu zlatých depozitov v Londýne umocňujú aj nedávne informácie o tom, že Spojené kráľovstvo odmietlo na nátlak z USA vydať štátne zlato v hodnote 1,2 mld. dolárov venezuelskému prezidentovi Nicolasovi Madurovi. Hodnota slovenského zlatého pokladu uloženého v Londýne s hmotnosťou 31,7 tony predstavuje asi 1,3 miliardy eur. To zodpovedá zhruba odhadovanej sekere, o ktorú sa zvýši verejný dlh Slovenskej republiky v budúcom volebnom roku.
Plánované masívne výdavky na obranu spolu s paletou tohtoročných a budúcoročných sociálnych balíčkov a daňových úľav musí v konečnom dôsledku niekto zaplatiť. Vzhľadom na ochladzovanie hospodárskeho rastu a plánované zvýšenia cien energií zostane spotrebiteľom napriek zvyšovaniu príjmov v poslednom období menej na spotrebu. To bude mať vplyv na príjmy z výberu dane z pridanej hodnoty, ktorá je výraznou položkou príjmov štátneho rozpočtu.
Zaujímavou informáciou je medializovaná správa, že naše zlato v britských trezoroch nám prináša výnosy vo výške 0,20 až 0,40 percenta ročne. Ak si uvedomíme, že v súčasnosti si naša krajina vie požičať peniaze vydaním dlhopisov dokonca za mínusový úrok, je to dobrá správa. Naše zlato v Londýne teda nie je mŕtvy kapitál, pretože na náklady na svoju úschovu si zarobí. Zahalené tajomstvom iba zostáva, či to nie je za cenu rizika. Napríklad tým, že zlato požičiavame niekomu za poplatok ako zábezpeku pre jeho veriteľov, ak mu medzinárodné trhy neveria.