Víťazstvo konzervatívcov – pravdepodobný, hoci nie jediný možný scenár – sa niekedy považuje za „menšie zlo“ aj tými, ktorí brexit pokladajú za veľmi zlý nápad. Po dva a pol roku trvajúcom trápení, nekonečných naťahovaniach, odkladoch a neistote je to pochopiteľný postoj: hlavne nech to máme za sebou. Európa (a koniec koncov aj Británia) má i dôležitejšie starosti.
Vyriešme brexit a môžeme sa pokojne baviť o budúcej spolupráci. Británia predsa EÚ ekonomicky a politicky potrebuje, a platí to aj naopak. Všetko bude jednoduchšie, keď bude brexit zo stola… Naozaj?
Predpokladajme, že vládu zostaví Johnson a v parlamente budú mať konzervatívci väčšinu. Strana bude jednotnejšia a premiér získa väčšinu pre dohodu s EÚ o odchode. Najkatastrofickejší scenár sa teda nekoná. Práva občanov únie vrátane Slovákov budú chránené, na hraniciach nebudú čakať rady kamiónov naložené kaziacim sa tovarom.
Aspoň do decembra 2020, keď vyprší takzvané prechodné obdobie, počas ktorého sa na Britániu budú v rade oblastí vzťahovať povinnosti členskej krajiny (no už nie práva). Za ten čas by sa Brusel s Londýnom mali dohodnúť na budúcej úprave vzťahov: podpísať obchodnú a investičnú dohodu či niečo ambicióznejšie.
Lenže rok je krátka doba. Prechodné obdobie bude možné natiahnuť. Ak by to bolo aj o celý ďalší rok, stále to nestačí. Obchodné dohody sa rodia násobne dlhšie. A môžu stroskotať.
Britániu bude viesť konzervatívna vláda Borisa Johnsona. Jednoduché (a vzájomne výhodné) riešenie – zotrvanie v colnej únii, prípadne účasť na jednotnom trhu podobne ako Nórsko – môžeme v podstate odmietnuť. To prvé by Londýnu zaviazalo ruky v obchodných rokovaniach mimo EÚ, druhé by prinieslo povinnosť rešpektovať európske regulácie a okresalo by možnosť obmedziť pracovnú migráciu.
Nepravdepodobné je tiež rýchle uzavretie štandardnej obchodnej dohody. Kameňom úrazu bude napríklad požiadavka, aby Británia rešpektovala európske pravidlá v oblasti daní, štátnej pomoci, environmentálnych či sociálnych otázok. S rastúcim počtom výnimiek a špeciálnych režimov sa bude naťahovať doba rokovania.
Provizórnym riešením môže byť jednoduchá obchodná dohoda, ktorá pokryje najdôležitejšie oblasti, a ďalšie rokovania o prehĺbení spolupráce. No britský katalóg priorít bude iný ako európsky. V polarizovanej britskej politike sa stane podoba budúcich vzťahov s EÚ ihneď témou medzistraníckych (a vnútrostraníckych) bojov. Pre zvyšok únie to znamená pokračovanie neistoty, či to, čo britský premiér dohodne v Bruseli, dokáže dať schváliť v Londýne.
Bez ohľadu na výsledok britských volieb problém brexitu sa tak skoro definitívne nevyrieši. EÚ sa musí naučiť, že sa pri hľadaní odpovedí na zásadné otázky – environmentálne, ekonomické, bezpečnostné – nemôže zdržiavať otázkou „a čo s Britániou“.