Môže vychádzať z nesprávneho subjektívneho hodnotenia situácie. Môže byť produktom vedomej snahy politikov živiť hnev, najlepšie voči jednoduchým obetným baránkom: vylúčeným menšinám, prisťahovalcom a pod. Lenže existujú aj objektívne príčiny presvedčenia, že situácia nie je „fér“.
Problémom je, že sociálna spravodlivosť nie je fyzikálnou veličinou. Ako ju odmerať? Neexistuje meradlo vhodné pre všetky krajiny, všetky doby. Sociálna spravodlivosť môže mať mnoho rozmerov: od rovnosti príjmov a majetku cez prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu po neexistenciu rodovej či rasovej diskriminácie. Na meranie potrebujeme viacero ukazovateľov.
Takýto prístup – kombináciu šiestich dimenzií – zvolil aj Bertelsmann Stiftung pre kalkuláciu Indexu sociálnej spravodlivosti (SJI) pre krajiny OECD a Európskej únie. Za desať rokov hospodárskej krízy a následného oživenia sa podľa neho sociálna spravodlivosť vo vyspelých krajinách zhoršila (2009 – 2014) a potom pomaly dostávala takmer na pôvodnú úroveň (2015 – 2019).
O zlepšenie sa postaral najmä prístup na trh práce: po prekonaní najhoršej fázy krízy klesala nezamestnanosť a vo väčšine krajín rástla zamestnanosť. Škrty v sociálnych programoch a zmeny v štruktúre trhu práce však spôsobili, že prístup k platenej robote už nie je garanciou slušného živobytia. Fenomén „pracujúcich chudobných“ narastá aj v európskych krajinách. V roku 2017 žilo v EÚ 9,4 percenta pracujúcich v domácnostiach ohrozených chudobou. Postihuje najmä ľudí v neštandardných formách zamestnania. Chudobou je ohrozených 15,6 percenta ľudí s čiastočnými úväzkami, 16,2 percenta pracujúcich na dobu určitú a 22,2 percenta samozamestnaných osôb.
V prípade návratu hospodárskej recesie – čo môže byť za rohom – sú tieto skupiny prvé, ktoré pocítia negatívne dôsledky. Zníženie príjmov alebo stratu práce.
O Slovensku často hovoríme ako o (stále) relatívne rovnostárskej krajine. Z hodnotenia Bertelsmann Stiftung to však vychádza inak. V celkovom indexe sme spomedzi 41 krajín na 22. mieste, tesne pod priemerom OECD aj EÚ. No vďačíme za to najmä pomerne dobrému výsledku (11. miesto) v schopnosti predchádzať chudobe. V troch iných kategóriách – medzigeneračná spravodlivosť, prístup k trhu práce a rovnosť vo vzdelávaní – sme takmer na chvoste rebríčka, na 35. mieste a nižšie.
A to je väčší problém, ako sa zdá. Zatiaľ čo riziko chudoby (relatívne dobrý výsledok) odzrkadľuje súčasnú situáciu, tri spomínané kategórie (katastrofálny výsledok) hovoria o pravdepodobnom budúcom vývoji.
Inak povedané, podľa SJI sa zdá, že sociálna spravodlivosť na Slovensku sa bude v najbližších rokoch zhoršovať. To nie je bohvieaké vysvedčenie po viac ako desiatich rokoch vlád hlásiacich sa k sociálnej spravodlivosti.