Silvestrovské pripomienky

29.12.2019 12:00

Ak si zodpovedný spoluobčan niekedy v týchto dňoch pozornejšie študuje teologické a fyzikálne koncepcie zrodu vesmíru, musí mu byť jasné, že svet ako taký, teda ako ho dnes vlastne poznáme, musel nevyhnutne vzniknúť niekedy v neurčitej minulosti, no zato presne na Silvestra.

Všetky atómy boli vtedy pri sebe vraj tak strašne natlačené, že by ich vôbec neprekvapilo, ani keby ich ktosi v dopravnej špičke takpovediac švacol rovno do autobusu smerom do Petržalky. Musíme si uvedomiť, že aj všetko šumivé víno, teda vtedy fakticky víno všetkých rás a národov, bolo v tých dobách natlačené do jedinej baňatej fľaše.

Pochopiteľne, išlo vo všeobecnosti o neudržateľný stav, lebo polnoc sa už blížila. Nuž a v takejto kozmicky trápnej, a pritom neznesiteľnej situácii nebolo možné nikomu nič rozumne vysvetľovať, či už z astronomického, alebo z teologického hľadiska. Navyše bez onej zásadne vyrazenej a rozhodujúcej „prvozátky“ – a až potom nejako zmysluplných následkov – by bolo dianie sveta dodnes celkom nepochopiteľné. No hneď po tomto veľkom tresku sa každému všetko zázračne rozsvietilo.

Môžeme sa napríklad oprieť o teóriu, ktorú hlásal švajčiarsky filozof a lekár Philippus Aureolus Theophrastus Bombastus von Hohenheim, známejší pod svojím kratším menom Paracelsus. Totiž, že človek je mikrokozmos a svet makrokozmos, vďaka čomu je človek schopný svetu rozumieť.

Pritom patrí k jeho neprehliadnuteľným pozitívam, že sa zdržiaval aj vo všetkých nejako významných častiach nášho sveta, teda na východnom (v Smolníku), strednom (v Banskej Bystrici) i na západnom Slovensku (v Bratislave). To sú, napodiv, vlastne tie časti Slovenska, ktoré mám aj ja z celého nášho vesmíru najradšej. Ale nielen preto si mudrca vážime.

Nemohol celkom preraziť, lebo napríklad hlásal, že lekári by mali hovoriť zrozumiteľným jazykom. Nás filozofov našťastie v tomto zmysle nechal úplne na pokoji. Mikrokozmos vraj tiež môže pôsobiť na makrokozmos, čím Goethemu síce evokoval jeho slávnu postavu Fausta, nám však viac pripomína Gretu Thunbergovú.

Na to je Silvester v podstate dodnes dobrý, lebo vtedy rozpínanie vesmíru po veľkom tresku človeka spravidla menej znepokojuje. Teda ak hľadí povedzme na rozdrapujúcu sa Mliečnu cestu s celkom malým pohárikom osviežujúceho okolkovaného nápoja v ruke.

Paracelsus tvrdil, že hviezdy sú viditeľné telá neviditeľných duchov. Onedlho, o polnoci, azda vyletia viditeľné telá neviditeľných duchov aj z rúk našich nesmierne milých ratolestí s veľkým treskotom rovno v ústrety večným hviezdam našich životov.

Priatelia! Spoluobčania milí! Nech nám to všetkým pripomenie, aká dôležitá je vo chvíľach, keď sa všetko od seba nezadržateľne vzďaľuje, vrúcnosť vzájomného objatia – nás i všetkých našich blízkych!

Pohlaďme ich, ak môžeme, spomienkou, myšlienkou i pekným slovom vzájomného porozumenia. Lebo bez lásky by nebolo v novom roku ani svetla, ani nádeje, ba ani obyčajnej ľudskej dôstojnosti. Želám vám všetkým šťastný nový rok 2020!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vznik vesmíru #Silvester #Paracelsus #mikrokozmos #Greta Thunbergová #Goethe
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku