Odchádzajúci rok sa na Slovensku niesol v znamení ovplyvňovania verejnej mienky rozsiahlou paletou sociálnych opatrení nasmerovaných na obyvateľstvo a daňových zmien určených najmä pre podnikateľský sektor. Boli to napríklad rekreačné poukazy pre zamestnancov, ktoré umožnili získať pracujúcim dodatočný príjem bez akéhokoľvek daňovo-odvodového zaťaženia pre firmy i zamestnancov.
Tieto benefity sú pre jednotlivca síce zaujímavé, ale ak ich výplata išla na úkor odmien, tak aj škodlivé. Také príjmy, na rozdiel od odmien, nie sú z vymeriavacieho základu zamestnanca v Sociálnej poisťovni, podľa ktorého sa mu vypočíta penzia.
Zníženie DPH na ubytovacie služby sa podľa očakávania analytikov nepretavilo do poklesu cien v hoteloch ani penziónoch. Bezplatné obedy pre deti v školských jedálňach je zatiaľ okrem zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu ťažké hodnotiť. Oceniť skôr treba plánovaný rast sociálnych príspevkov pre rodičov na materskej dovolenke a daňový bonus na malé deti. V novom roku nás čaká rapídne zvýšenie dane z nehnuteľností, ktorá je súčasťou príjmov miest a obcí.
Dodatočné príjmy z dane z nehnuteľností majú samosprávam kompenzovať očakávané zníženie výberu dane z príjmu fyzických osôb z dôvodu zvyšovania nezdaniteľného minima jednotlivca o 378 eur ročne. Tým sa čistý príjem zamestnanca zvýši o 72 eur ročne. V praxi ide o systém presýpacích hodín, pretože vlastníkovi domu s garážou v mnohých mestách zrejme viac ako táto suma porastie daň z nehnuteľností.
Novú dekádu začínajúcu sa rokom 2020 ocenia najmä malí podnikatelia s tržbami do stotisíc eur, ktorým sa zredukovala daň zo zisku na 15 percent. Ako sa bude po dlhom období hospodárskeho rastu vyvíjať dopyt po ich tovaroch a službách v očakávaní útlmu doterajšej úrovne rastu ekonomiky, ukáže až realita.
Z budúceho roka majú obavy predovšetkým banky, ktoré sa budú musieť popasovať s výrazným zvýšením bankového odvodu. S očakávaním poklesu ich ziskov pôjde asi ruka v ruke zníženie úrokov z vkladov v bankách na úplnú nulu. To pri súčasnej inflácii atakujúcej hranicu troch percent ročne bude znamenať ďalšie znehodnocovanie úspor klientov a ich natláčanie do rizikových fondov a dlhopisov.
Slovensko sa za uplynulú dekádu zadlžilo v absolútnej hodnote o 91 percent. Verejný dlh totiž za toto obdobie stúpol z 23 na 44 miliárd eur. V pomere dlhu k výkonu ekonomiky ide o zvýšenie dlhu z 36 na 46 percent HDP. To je však už lepšie ako pred tromi rokmi, keď dlh vyskočil nad 50 percent.
Nová vláda sa bude musieť popasovať so splátkami miliardových záväzkov na nákup stíhačiek a ďalšej vojenskej techniky, ako aj s výdavkami na dokončenie diaľničnej siete. Míňanie požičaných peňazí namiesto vybraných daní je síce lákavé a návykové, no zároveň veľmi nebezpečné.