Podľa legendy Traja králi či mudrci – Gašpar, Melichar a Baltazár – ktorí nasledovali tajuplnú hviezdu, ohlasujúcu Zjavenie Pána, mu prišli prejaviť uznanie a priniesli skutočné či azda väčšmi symbolické dary.
Pohyb kráľov vo vtedajšom svete musel byť pomerne strastiplný a azda aj preto sa ešte vždy teší mimoriadnej pozornosti. Veď i preto ich dary boli mimoriadne vzácne a prijaté s patričnou úctou. Legendárny príchod sa stal neoddeliteľnou súčasťou krásnych cirkevných aj ľudových tradícií.
V dvadsiatom prvom storočí je však pohyb feudálne pracujúcich spoluobčanov v Európskej únii, napríklad kráľov a kráľovien, už oveľa zložitejší. Celá Európa, preto aj Slovensko, stráca jednu z kráľovien, ktorá z nej fakticky odchádza v podobe brexitu. Pri odchode z EÚ si ju Angličania jednoducho vezmú so sebou. Tým, samozrejme, preberajú aj celú jej rodinu s permanentne rozhádanými a opäť sa zmierujúcimi nevestami, očarujúcimi vojvodkyňami.
Podobných svojím spôsobom „bludných“ hviezd sa na európskom aristokratickom nebi môže postupne zjaviť aj viac. Slovensko dokáže tejto tendencii čeliť iba opatreniami prispôsobenými vlastným možnostiam.
Napríklad na východnom Slovensku Krajský súd v Prešove predčasne prepustil zemplínskeho kráľa Mikuláša Varehu, ktorý sa v tejto dosť neoficiálnej a samozvanej funkcii sám opäť potvrdil, dokonca i po deviatich rokoch áreštu, príznačným vyhlásením: „Kráľom som bol aj vo väzení, kráľ sa vrátil z vyhnanstva. Musím si zvykať na civilný život, bol som zvyknutý na múry cely.“
Namiesto tradičných kráľovských insígnií, teda kráľovskej koruny, jablka a podobných rojalistických taľafatiek, mu súd pridelil ich pomerne zjednodušenú náhradu v podobe postmoderného monitorovacieho náramku. S ním sa vraj roztržitým poddaným už tak ľahko nestratí, ani keby chcel.
Potešilo ho vraj, že seriózne zásoby chrobákov – lykožrútov, ktoré kedysi nahonobil, našiel v dobrom stave, lebo v čase, keď nimi chcel zaslepiť daňový úrad, boli vraj drahšie ako kaviár. Bude nimi vraj naďalej kŕmiť ryby a bažanty.
Nebol to však jediný krok. Ďalší sa podaril pani prezidentke, keď úplne inkognito prenikla v televízii do rovnomennej relácie. Asi polovica štábu a aktérov ju vôbec nepoznala, druhá polovica ani nevedela, že tam je. Pravdepodobne z rovnakých dôvodov. Viedlo to, pochopiteľne, k radu veselých príhod a neuveriteľnému intelektuálnemu iskreniu, ba zábava nadobudla ešte väčší spád, keď sa jej totožnosť prezradila.
Zuzana Čaputová zase prezradila, že Inkognito pozerá aj v zahraničí, aby o Slovensku nestratila predstavu. Znepokojenie nad stratou kráľovských osobností pre Slovensko však prezidentka definitívne zažehnala až v novoročnom prejave, keď zdôraznila, že v blížiacich sa parlamentných voľbách bude kráľom fakticky každý volič. V podmienkach republiky to, našťastie, vydržíme.