Náš Percival je totiž papillon a navyše celým menom Percival Krásny motýľ. To, že má v Bratislave svoju reštauráciu, by preňho bolo milým prekvapením. Prekvapením nepríjemným bolo ale pre nás zistenie, že sa táto na pohľad útulná reštaurácia stala od prvého januára „zariadením verejného stravovania“, kde by za návštevu nášho Percivala majiteľom hrozila pokuta až 20-tisíc eur.
Percival je slušný, kultivovaný pes, má ľudí rád a určite majiteľom motýlej reštaurácie nič zlé neželá. Preto keď pôjdeme do Bratislavy nabudúce, vezmeme si so sebou do ruksaku nejakú bagetu a s rešpektom voči miestnym zákonom sa zariadeniam verejného stravovania disciplinovane vyhneme širokým oblúkom.
Zásada iný kraj, iný mrav platí i v dnešnom globalizovanom svete. V krajinách, kde sme doteraz boli s Percivalom na výstavách, sa preňho všade našlo miesto pri stole a miska s vodou pod stolom. Dogfriendly podniky sme zaregistrovali v Rakúsku, Poľsku, Maďarsku. Tiež v Chorvátsku, kde už čašníkov informujeme, že misku s vodou priniesli chorvátskemu šampiónovi.
Papillon býval obľúbeným psom francúzskej šľachty. Je to zdokumentované na dobových portrétoch. Jeho cena sa rovnala jeho váhe v zlate. Našťastie, je to drobné zvieratko, takže šlo iba o dve, tri kilá žltého kovu.
Psík sprevádzal kráľovnú Máriu Antoinettu na každom kroku, i na popravisko, takže nie je pravdepodobné, že by ju so psom za 100-tisíc eur nepustili v Paríži do reštaurácie. Bola to, pravda, doba, keď ľudia príliš nedbali na hygienu. Pes ale určite bol, rovnako ako v dnešnom modernom svete, najlepším priateľom človeka.
To je dôvod, prečo alergiu slovenských zákonodarcov na prítomnosť našich najlepších priateľov v kaviarňach, reštauráciách, čajovniach, krčmách, baroch či fast foodoch berú psičkári osobne. Napríklad sa čudujú, že vstup do zariadení verejného stravovania sa nezakazuje ľuďom s infekčnými chorobami či nevychovaným deťom. Na byrokratickú šikanu sa však ponosujú aj podnikatelia, ktorých zákon pripraví o solventnú klientelu, pretože priviazať člena rodiny pred reštauráciou je čosi, čo môže vymyslieť iba politik.
Náš Percival, našťastie, nie je typ, ktorý trvá na strieborných príboroch. Žije na vidieku, takže keď treba, pomôže zahnať sliepky do kurína, dokáže zlikvidovať myš a na prechádzke ho nezastaví žiadna mláka. Je to komediant, líška podšitá, vie očariť na súťaži krásy a vybraného psieho správania, no zábavný je i vtedy, keď ho za to nečaká medaila.
Ako to už u zvierat všeobecne platí, je s ním lepšia reč než s ľuďmi. Predovšetkým je tolerantný. Nevnucuje svoj názor ako jediný správny. Je vďačný za našu spoločnosť, ale má s nami trpezlivosť, keď na neho práve nemáme čas. Kam s ním prídeme, každý má ústa od ucha k uchu. Jednoducho spoločník, za ktorého sa v krčme, kaviarni či hotelovej reštaurácii nemusíme hanbiť.