Vo viacerých členských štátoch EÚ nie je samozrejmosťou ani vyplácanie skromných vdovských a vdoveckých dôchodkov. Prípadne sú nastavené tak, že ich dostanú iba pozostalí, ktorých manželstvo trvalo aspoň jednu dekádu. Niekde sa ich vyplácanie delí aj na rozvedených partnerov, ak vychovali deti.
Od roku 2020 sa na Slovensku mení systém výpočtu minimálnych dôchodkov tak, že sa budú medzi kvalifikované roky dôchodkového poistenia počítať aj obdobia, keď poistenec platil len symbolické odvody. Ministerstvo práce poukázalo na to, že pri 30 rokoch dôchodkového poistenia bude mať v budúcnosti rovnaký minimálny dôchodok aj ten, čo pracoval na štvrtinový úväzok a platil penzijné odvody zo sumy 272 eur, ako ten, kto mal hrubý zárobok 848 eur.
Zmena parametrov výpočtu poteší konateľov spoločností, ktorí sa rozličnými trikmi vyhýbali plateniu poistného do Sociálnej poisťovne (SP) vyplácaním formálne iba niekoľkoeurových mesačných odmien za vykonanú prácu, a zamestnancov, ktorí časť mzdy dostávajú načierno bez platenia odvodov a daní.
Starobné dôchodky tak stratia prvok zásluhovosti pri výpočte penzie podľa dosiahnutého príjmu. Počet poberateľov minimálnych dôchodkov výrazne stúpne a výnimkou nebudú ani prípady, keď poistenec bude mať vyšší minimálny dôchodok ako predstavovala jeho oficiálna mzda. Výsledkom bude väčší deficit SP a následné riziko znevýhodnenia výpočtu nových penzií.
Z najnovšej analýzy ekonóma Ľudovíta Ódora z NBS a analytika Pavla Povalu vyplýva, že náš druhý pilier má mizerné výsledky v zhodnocovaní penzijných úspor najmä vinou neodborných politických zásahov a slabých výkonov správcovských spoločností. Tie si síce pripísali za uplynulých pätnásť rokov niekedy až dvojciferné výnosy, no sporiteľom sa ušli iba omrvinky, často menšie ako jedno percento ročne. Veľké fondy v zahraničí svojim klientom zarobili za uvedené obdobie oveľa viac.
Slabé výsledky v zhodnocovaní penzijných úspor nie sú typické len pre Slovensko, ale aj pre Česko. Tamojšie penzijné fondy, ktoré sú obdobou nášho tretieho piliera, podľa materiálov OECD vykázali v medzinárodnom porovnaní druhé najslabšie výsledky, hneď po Litve. Českí analytici to zdôvodňujú tým, že správcovia nakupujú predražené produkty svojich zahraničných matiek, hoci sú na trhu k dispozícii výnosnejšie inštrumenty s porovnateľným rizikovým profilom.
Planým sľubom o švajčiarskych dôchodkoch Slováci podľahli i vďaka nízkej finančnej gramotnosti a prílišnému vyhýbaniu sa akciovým fondom. Pri rozhodovaní si zároveň neuvedomujú postupnú stratu kúpnej sily peňazí.
Nasporený kapitál vo výške 100-tisíc eur bude mať pri priemernej inflácii tri percentá ročne o 20 rokov kúpnu silu dnešných 55-tisíc eur a o 40 rokov dokonca len 30-tisíc. Nehovoriac o tom, že sporiteľ sa musí často uspokojiť s draho zakúpenou a zväčša nevalorizovanou doživotnou rentou zo životnej poisťovne.