Brífing sa konal až poobede, takže v tomto sa vôbec nemýlili. Neprezradili zloženie budúcej vlády, lebo o tom vraj rozhodnú voliči.
Prirodzene, že obed vyvolal mimoriadnu pozornosť, lebo z politického hľadiska ho vraj možno považovať za akési stranícke predjedlo. Hneď totiž budú nasledovať ďalšie obedy odborníkov politických strán z príslušných oblastí, aby sa vopred pripravili na slušnejšiu povolebnú hostinu.
Nezúčastnili sa na ňom iba predstavitelia tých opozičných strán, ktoré neboli pozvané. Nebol tam Marian Kotleba (ĽS NS), Boris Kollár (Sme rodina) a Igor Matovič (OĽaNO). Toho vraj pozvali príliš neskoro, takže sa musel najesť inokedy a niekde inde. Nepochopiteľná bola však najmä jeho neprítomnosť.
Preto som musel zájsť za známym forenzným politológom na Trhovisko na Miletičovej ulici, lebo viaceré súvislosti mi unikali. Sedel na svojej obľúbenej lavičke, pri ktorej mal vzorne vytriedený odpad v podobe hromady prázdnych sklenených fliaš od osviežujúcich okolkovaných nápojov. Nuž, sviatky! Ale bude mu stačiť takých sedem ciest ku kontajneru, aby opäť získal primerané životné prostredie pre nový odpad.
„Prečo nebol Matovič na obede?“ udrel som rovno.
„Pretože na obede bola aj poslankyňa Veronika Remišová a, prirodzene, hrozilo, že sa bude chcieť pomstiť za jej zradu. Hrozilo, že rovno tam získa predsedu Za ľudí Andreja Kisku do svojej strany OĽaNO. Preferencie už pomaly nasvedčujú, že by to šlo!“
Vydesila ma zákernosť tejto pomyselnej pomsty, nad ktorou by zdúpnel aj gróf Monte Christo zo slávneho románu Alexandra Dumasa. „Bolo by to možné? A všimol by si to?“
Usmial sa, čo robí v oblasti slovenskej politiky zriedkavo. Pri opozičnej máva vždy iba melancholický výraz: „Prirodzene, že by si to všimol. Veď by mu už o chvíľu chýbala práve Remišová. Bez nej sa nepohne!“
„A čo nástrahy koalície?“ podpichoval som.
„Z nich tak trochu vyplýva taký ten interný politický program novej, obedom už zjednotenej, opozície: 1. Právna očista. 2. Detoxikácia. 3. Antropomorfizácia čiže degorilizácia. 4. Odbahnenie čiže deliberalizácia a rekristianizácia. 5. Zrušenie obedov zadarmo. Päť predsedov, päť jednoduchých bodov! A víťazstvo je isté!“
Žasol som: „To je vcelku jasné, ale prečo obedy zadarmo?“
Zhovievavo ma potľapkal: „To je predsa centrom zmeny! Ide o zjavnú lož Fica a Smeru. Deti nezarábajú, preto majú fakticky všetky obedy zadarmo, aj bez tých Ficových obedov zadarmo. Voči dospelým je to navyše diskriminácia, lebo deti vlastne jedia to, čo si dospelí odtrhnú od úst. Čiže ak sa zrušia obedy zadarmo, zruší sa aj to plytvanie!“
Nezdalo sa mi: „Nie je to trochu hlúpe a zjednodušené?“
Zamyslene prikývol: „Je, chlapče! Ale bez toho sa dnes v politike nepohnete!“