Z úst politikov a z médií zmizli výroky o zahnívajúcom kapitalizme založenom na súkromnom vlastníctve spojenom s vykorisťovaním pracujúcich. V jednom zo svojich posledných rozhovorov pre televíziu povedala známa česká herečka Stella Zázvorková, že koncom 50. rokov rovnako ako ona aj široká verejnosť naivne čakala, kedy už konečne v štáte, kde všetko patrí všetkým a zisk firiem sa spravodlivo rozdelí cez štátny rozpočet, nastane vytúžený blahobyt.
Uznávaný národohospodár a prvý guvernér Slovenskej národnej banky počas druhej svetovej vojny profesor Imrich Karvaš v povojnovom knižnom diele Základy hospodárskej vedy erudovane vysvetlil, prečo ekonomiky založené na prevahe štátneho vlastníctva budú čoraz viac zaostávať za vyspelým svetom.
Odmenu za svoje odborne verejne vyjadrené názory dostal vo forme dlhoročného pobytu za mrežami v Ilave za vykonštruované obvinenia z vlastizrady. Pritom bez neho by nebolo možné v roku 1944 zabezpečiť financovanie Povstania. Po jeho potlačení len šťastím unikol smrti po odvlečení do väzenia v Nemecku, kde slúžil ako tromf fašistov pri prípadnej výmene zajatcov.
Uplynulých tridsať rokov ukázalo, že ekonomická transformácia je behom na dlhú trať. Dokazujú to aj údaje českého servera (dustojnamzda.cz) založeného neformálnou a nezávislou expertnou platformou, ktorá vo svojich analýzach vychádzajúcich zo zahraničných zdrojov definovala kategórie výdavkov jednotlivcov dôležitých pre súčasné podmienky obyčajného života.
Z nich by sa mali dať pokryť náklady na stravu a bývanie, ošatenie, dopravu, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a voľný čas, vrátane vytvárania úspor pre prípad neočakávaných udalostí. Súhrn všetkých definovaných výdavkov predstavuje tzv. minimálnu dôstojnú mzdu v ekonomike. Jej výška predstavuje 31 463 českých korún (1 236 eur), pričom pre Prahu je to až 36 850 Kč (1 448 eur). Pokiaľ by sme údaje použili pre Slovensko, mali by sme mať príjmy z dôvodu cenovej hladiny u nás ešte o desať percent vyššie. Pre úplnosť treba pripomenúť, že viac ako polovica českých zamestnancov takýto príjem ani nemá.
Mzdy a platy na Slovensku v treťom štvrťroku 2019 podľa Štatistického úradu dosiahli 1 068 eur brutto. Tempo rastu miezd bolo medziročne na úrovni 8,1 percenta, čo po očistení o infláciu zodpovedá 5,4 percenta. Podľa Štatistického úradu mala v Nemecku priemerná mzda v roku 1980 výšku 1 265 eur, pričom v roku 2018 to už bolo 2 932. Nemeckú priemernú mzdu spred štyridsiatich rokov dosiahne Slovensko približne v roku 2022!
Po zohľadnení kúpnej sily eura kedysi a dnes by porovnania dopadli ešte horšie. Približovanie sa štátov strednej a východnej Európy k vyspelým ekonomikám EÚ v oblasti príjmov jednotlivcov ide s výnimkou Slovinska naozaj slimačím tempom. Napríklad srbský minister pre infraštruktúru Velimir Ilić predpokladá, že v jeho krajine roku 2025 dosiahne priemerná mzda 900 eur. Tamojšie opozičné strany a médiá však jeho odhady označili za novoročnú bájku.