Edelman Trust Barometer skúma dôveru ľudí v inštitúcie, ako sú vlády, biznis, mimovládky či médiá, už dvadsať rokov (európske krajiny boli zaradené do prieskumu pred pätnástimi). Hlavnou témou posledných niekoľko rokov je „prepad dôvery“.
Tentoraz sa prieskum pýtal aj na postoj ku kapitalizmu ako takému. Výsledok? Podľa väčšiny oslovených prináša, vo svojej súčasnej podobe, viac škody ako úžitku. Zhodný názor mali vo väčšine z 28 zahrnutých štátov, s výnimkou Austrálie, Kanady, Spojených štátov, Južnej Kórey, Hongkongu a Japonska.
Výraznejšie ako regionálne rozdiely je však rozličné vnímanie vnútri spoločností. Barometer sa na názor pýta dvoch skupín ľudí. Všeobecnej a „informovanej“ verejnosti – osôb s vyšším vzdelaním, majetkom, lepším prístupom k médiám a výraznejšou angažovanosťou v politike či biznise.
Táto elita, disponujúca väčším množstvom finančného, sociálneho a kultúrneho kapitálu, tvorí približne 15 percent populácie. V každej zo skúmaných krajín má vyššiu mieru dôvery k spomínaným kľúčovým inštitúciám i kapitalizmu ako takému. A na svoju budúcnosť sa pozerá optimistickejšie ako všeobecná populácia.
Ponúka sa rýchle vysvetlenie: v čase šírenia konšpiračných teórií, „fake news“ a cielených dezinformačných kampaní sú ľudia s nižším vzdelaním a horším prístupom k informáciám zraniteľnejší. Ťažšie rozlišujú dôveryhodné zdroje. Neorientujú sa v hustom toku protichodných správ a názorov prezentovaných ako „fakty“. Výsledkom je strata dôvery k čomukoľvek, čo zaváňa „systémom“, a náchylnosť veriť čomukoľvek, čo sa označuje za „antisystém“.
Prístup ku kapitálu, vrátane kultúrneho a sociálneho, je však sociálne podmienený. Nerovnosti sú dané štruktúrou spoločnosti, v ktorej žijeme. Klesajúca miera dôvery súvisí s rastom nerovností, nevynímajúc prístupu k vzdelaniu a informáciám. Tento rok organizácia Oxfam opäť informovala, že najbohatšie jedno percento obyvateľov planéty vlastní viac ako dvojnásobok bohatstva zvyšných 6,9 miliardy ľudí.
V konečnom dôsledku poškodzujú rastúce nerovnosti všetkých. Podľa Správy o sociálnej mobilite vydanej Svetovým ekonomickým fórom ak by mal každý človek rovnaký prístup k príležitostiam, bez ohľadu na sociálno-ekonomické prostredie, z ktorého pochádza, posilnilo by to spoločnosti i hospodársky rast.
Vo väčšine z 82 skúmaných krajín však prevládali podmienky, ktoré sociálnu mobilitu brzdia: nízke platy, nedostatok sociálnej ochrany, zlé pracovné podmienky, slabý prístup k celoživotnému vzdelávaniu…
Tvrdiť, že nedôveru v stále nerovnejší svet spôsobuje neschopnosť či neochota más pochopiť, že sa v ňom máme dobre, je nepoctivé a nesprávne.
Elity dôverujú kľúčovým inštitúciám viac aj preto, lebo sú viac súčasťou ich sveta. Udržiavajú, vysvetľujú, legitimizujú pravidlá hry, ktoré im garantujú majetok a moc.