Aj to je obchodný trik. Nech všetci vidia, že oni sú síce vykonávatelia zločinu, no zodpovednosť nesie ktosi nad nimi. Ktosi, kto dopustil, že vraždili. A keďže vedia, ako je naladená mediálna mienka, Andruskó ešte aj vymenuje politikov, ktorí sú podľa neho za to zodpovední. Vraj sa bál, že polícia je Kaliňákova, preto nešiel ohlásiť objednávku na vraždu.
Nájomní vrahovia si ešte aj po čine dokážu uchmatnúť pre seba výhodu. Tak je nastavená spoločnosť. Čo ti pomôže, to použi, neber ohľady na nič. V tomto zmysle je nielen dvojnásobná vražda, ale aj súd ukážkou mravného úpadku. Priživujú sa zločinci i politici. Alena Zsuzsová a Marian Kočner vinu nepriznávajú. Im by priznanie neprinieslo výhodu, dôkazy svedčia proti nim.
Ide o nepriame dôkazy, ale ani usvedčení vrahovia Ľudmily Cervanovej do dnešných dní svoju vinu nepriznali, ba po rokoch si našli aj interpretov svojej „neviny“.
Kalkulanti Kočner a Zsuzsová si vedia spočítať, že ich basa neminie, preto hľadajú medzierky v dôkazoch. Potrebujú znedôveryhodniť proces i súd. A možno vniesť pochybnosti do verejnosti. Sudkyňa nedovolila priamy prenos z procesu, a tak sme všetci odkázaní na uši a oči prítomných spravodajcov. Niečo sa dozvieme, niečo nie.
Napríklad, že Zsuzsová podala námietku o zaujatosti advokáta rodiny Kuciakovcov Daniela Lipšica, pretože sa podľa nej osobne poznajú a ich zverejnená komunikácia platí. Spriatelené denníky námietku nezaznamenali. Doktor Lipšic Zsuzsovej námietky nazval absurditou, pretože je obvinená z vraždy. Pritom Mikuláš Černák je nielen obvinený, ale odsúdený 50-násobný vrah, a v inom procese sa jeho svedectvá považujú za dôveryhodné.
Internet sa na očividne strhanej panej, oskalpovanej o prilepené vlasy, baví. Človek by si ju vedel predstaviť nad sudom s kapustou, nie ako úspešne zvádza maznákov a advokátov. Tá pani v súdnej sieni plače. Doma má dcérku a cíti sa nevinná. A druhá pani, ktorú internet pre jej horlivú angažovanosť už nemá celkom rád, plače tiež – pretože dcérku stratila! Len preto, lebo videla vraha!
Mama Jána Kuciaka je presne taká, ako ju syn opísal vo svojom blogu. Milujúca, utrápená, obyčajná žena. Ján aj v jej mene hľadal, kto môže za to, čo sa stalo jej a jeho otcovi, bývalému voličovi Smeru. Kto dovolil, aby sa rozkradli fabriky a ženy v nich otročili v 40-stupňovej horúčave? Kto vtedy vykrikoval, že si Slováci fabriky sami riadiť nevedia. Títo rodičia by si zaslúžili počuť nahlas: odpusťte! A nielen od spravodajského dôstojníka Petra Tótha.
Usvedčení vrahovia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa dočkajú trestu. Moralizovanie, ktoré nelieči, ale otravuje spoločnosť, bude pokračovať. Aj politicky nízke priživovanie na čine.