Tým sa voľby podobajú na maturitu, teda tí, čo poctivo tieto programy študovali po celé štyri roky od ostatných parlamentných volieb, sa nemajú čoho báť. Prirodzene, okrem správ meteorologického ústavu, ktorý škodoradostne predpovedá zväčša len dážď, ľad, padanie riedkeho snehu a hustých preferencií.
Nie je to nič jednoduché. Napríklad program strany Za ľudí má 900 bodov, z ktorých som bol schopný zapamätať si iba 768. O tých zvyšných 132 mám iba celkom nejasnú predstavu. Viem, že je to moja chyba a utešujem sa, že ostatní voliči sú na tom oveľa lepšie.
Dôležitejšie sa mi vidí to, že aspoň štyri z tých všetkých bodov si pamätá budúca ministerka vnútra Veronika Remišová. Teda aspoň toľko, koľko onehdy bolo členov jej bývalej strany OĽaNO, ktorých všetkých niežeby si rovno nepamätala, len si na nich dohromady hneď ani za svet nevedela spomenúť.
Program strany Za ľudí sa však ukazuje relatívne nenáročný oproti programu strany SaS, ktorá navrhuje 1 144 takých opatrení, bez ktorých sa Slovensko určite „nepohne dopredu“. Už z toho vidno, že jedny politické strany sú oveľa usilovnejšie ako iné. Ide vraj pritom o 1 144 konkrétnych riešení, aby sa tu oplatilo podnikať, pracovať a žiť.
Neviem, či sa to posledné nevzťahuje na slávne odporúčanie odborníka SaS, ktoré venoval v raných fázach jej bohumilej činnosti ľuďom, ktorým sa tu neoplatí žiť. Totiž aby šli žiť niekam do zahraničia. Jediný tak skutočne prekonal francúzskeho humoristu Michela Colucha, ktorý pri svojej kandidatúre na prezidenta Francúzskej republiky okrem iného navrhol „pozatvárať všetkých nezamestnaných“.
Niečo z týchto ideí sa postupne zachytilo aj na predsedovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, ktorý zatiaľ sformuloval jedenásť otázok s konkrétnymi návrhmi. Ale vraj ešte dodá 789 riešení, ktoré k nim predbežne chýbajú a iným stranám vôbec nenapadli. Možno to bude rovno 800.
Ich nespornou výhodou je, že sú formulované výhradne chytľavým Matovičovým jazykom, ktorý nikoho nenecháva na pochybách: „Hnutie mieni vytvoriť férové prostredie pre podnikateľov, aby neboli buzerovaní štátom.“
Ide o skvelú myšlienku, ktorá chytí za srdce. Rovnako ako tá, aby pacientov s nádorovými ochoreniami operovali v zahraničí, ak to doma nestihnú. Najprv tam bol síce akýsi dodatok, že v krajinách EÚ, no ten sa postupne vytráca.
To bude určite atraktívne aj pre zdravotné poisťovne, lebo zákroky v niektorých krajinách by ich zbavili povinnosti hradiť tam pacientom dlhší pobyt, prípadne vôbec spiatočný lístok.
Postupne sú však politické programy stručnejšie, napríklad v prípade PS/Spolu alebo KDH. Program Poďme do nich! je jasný ako facka. Je akosi srdnatejší a ľudovejší než pôvodne nežné „ukončovanie hádok“. Prenáša totiž trápne bitky z parlamentu rovno medzi voličov.