Populárne toxické alternatívy

13.02.2020 12:00

Zatiaľ čo Nemci riešia stranu AfD, teda volebné úspechy pravicových nacionalistov, Írsko šokoval volebný triumf Sinn Féin, čiže ľavicových nacionalistov. Mladším Írom už vraj neprekáža nálepka toxickej strany zapletenej v minulosti s terorizmom.

Nič nové pod slnkom. V rozličných krajinách ide o identický scenár. Pri moci sa striedajú dve takmer rovnaké tradičné systémové strany, jedna trochu pravá, druhá trochu ľavá.

Pre tú rovnakosť slabnú, až sa už nemôžu pri moci striedať. A pretože všetkých okrem seba považujú za toxických extrémistov, s ťažkým srdcom začnú vládnuť spolu. Napokon obe zoslabnú tak, že už im niet pomoci a ľudia radšej začnú voliť toxické alternatívy než politických rutinérov, ktorí sa ponúkajú iba ako menšie zlo.

Kto si pamätá porevolučné rozčarovanie z politiky, ktoré sa u nás, no podobne v celej východnej Európe, dostavilo krátko po páde socializmu, vybaví sa mu lamentovanie liberálnych intelektuálov nad tým, že „priestor uvoľnený komunistami ovládnu nacionalisti“. To sa však nestalo.

Priestor uvoľnený komunistami ovládli liberáli. Dostali historickú šancu predviesť, ako sa to má v politike správne robiť, aby občania konečne boli spokojní. Zhostili sa tej šance len so striedavým úspechom.

Slobodná súťaž, ktorou liberálni demokrati nahradili centrálne plánovanie a reguláciu, má priveľa porazených. Tí často vidia príčinu svojho neúspechu v ekonomickej globalizácii, ktorej korisťou sú národné štáty.

Ideál liberálov, slabý štát, ktorý neprekáža sebavedomému individualistovi, neocení ten, kto zo štátu, ktorý si platí, nemá osoh, keď ho potrebuje. Politici zabúdajú, že sklamanému občanovi ostáva volebné právo. A z volebných výsledkov vidno, že slabé štáty už nie sú pre voličov také „sexy“, ako istý čas boli.

Ponúka sa hypotéza, že ľudia budú uprednostňovať strany, ktoré im namiesto globálnej či európskej integrácie ponúknu renesanciu suverénneho národného štátu, v ktorom si človek logicky pripadá väčšmi doma. Všetko je mu bližšie, zrozumiteľnejšie, takže sa necíti vykorenený, stratený, ignorovaný, zabudnutý. Vôbec však nie je isté, že priestor uvoľnený porazenými liberálmi ovládnu nacionalisti. Vlastne je to nepravdepodobné.

Politika nie je stav, ale proces. Zanikajú strany, ktoré nereflektujú meniace sa preferencie elektorátu. Prežijú tie, čo si uvedomia, ktorá bije a čo sa v spoločnosti deje.

Budúcnosť nepatrí nacionalistom. Dostanú ju strany štátotvorné. Dá sa to vydedukovať z toho, že väčšina obyvateľstva vždy odmieta radikálov a extrémistov. Návrat k národným štátom zveria voliči stranám, ktoré ponúknu recepty na odstránenie škôd napáchaných asociálnou globalizáciou.

Podstatné je, aby sme si uvedomili, že to budú voliči, nie politici, kto zmení politický kurz. Preto nehrozí havária. O popularite toxických alternatív platí, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Niekedy je to však škoda.

Sinn Féin uspela s ľavicovým programom, ktorý je solidárny, moderný a reálny. Na jeho realizáciu sa netreba prispôsobiť realite. Stačí ju zmeniť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby #slabý štát #Sinn Féin #Liberálni demokrati #ľavicoví nacionalisti #Írsko #extrémisti #ekonomická globalizácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku