Vzbura v parlamente

22.02.2020 11:00

Všetkých spoluobčanov, no najmä tých starších, v posledných dňoch iste zaujalo, ako rýchlo sa doba zmenila. V mladšom veku mnohí, azda s istým detinským zaujatím, sledovali klasické americké filmové grotesky, ktoré sa niekedy končili veľkolepou hromadnou bitkou so šľahačkovými tortami.

Tie, okrem dramatického momentu prekvapenia, zanechávali na tvárach protagonistov viditeľné stopy v ostrom rozpore s ich odevom a vystupovaním. Jednoducho, celé kino sa viac-menej nekorektne a škodoradostne smialo. I keď vlastne išlo o evidentné nivočenie vzácnych potravín. S partiou rovesníkov mnohí dokonca išli na podobné filmové predstavenie aj viackrát a ak vôbec niekedy zaslzili, potom iba od smiechu.

Prirodzene, že i filmové umenie, teda v podobe pôsobivého konkrétneho dramatického útvaru, má svoje pravidlá a publikum zase svoje konvencie. Uznať fyzické utrpenie hrdinov, ich zničené šatstvo a podobne, by znamenalo poprieť ich herecký výkon aj invenciu tvorcov.

Zaujímavé však je, že sa po čase už pomerne klišéovitý záver filmovej komédie celkom spontánne presunul na začiatok predstavenia, ktoré vzniklo ako zasadnutie poslednej mimoriadnej schôdze slovenského parlamentu pred voľbami.

Naň skupina poslancov z PS/Spolu podobnú tortu priniesla a zablokovala ňou rokovanie. Išlo pritom o hlboko premyslený akt, ktorý celú zábavu iba odštartoval. Pri ňom klasické americké grotesky pôvodne končili. Mal teda priniesť aj oveľa prepracovanejšiu šou, čo sa iniciátorom nepochybne podarilo.

Predstavovalo to spôsob zábavy ľudí, ktorí majú do penzie ešte ďaleko, ba, usudzujúc podľa voličov, na ktorých sa najviac obracajú, ani vlastné deti si ešte zvyčajne nestihli zaobstarať. Azda preto volia vo vzťahu voči obom skupinám obyvateľstva takpovediac zlatú strednú cestu. Inak povedané, už teraz na nich kašlú.

Prekvapivé to nie je ohľadom starších spoluobčanov, voči ktorým sa „Mladá sila“ výrazne vymedzila, no voči tým najmladším áno. Malo by v tom byť čosi hrejivé – teda konečne sú tu strany, ktoré svoje sľuby aj plnia. V dobách antického Ríma by to formulovali jasnejšie: „Beda porazeným!“ A tak akoby bivakovali pod rečníckym pultom parlamentu s dôrazom na tristné detaily.

Všimol som si, že jeden z poslancov mal ponožky pripomínajúce zástavu Európskej únie a že šunkové chlebíčky im „díloval“ predseda neparlamentného politického subjektu. Najviac v tejto súvislosti zaujal líder strany Za ľudí Andrej Kiska, ktorý snahu o zvýšenie penzií v televíznej besede jednoznačne zhodnotil ako „pokus o prekrytie vraždy dvoch mladých ľudí“.

Potom niekto zase uverejnil taký ten skeč o podtatranských roliach a lúkach so „zlými hercami“, v ktorých si exprezident úplne sám zahral nenáročnú rolu.

Kultový hrdina Forrest Gump z amerického rovnomenného filmu i románu zhodnotil stručne svoje tragické zážitky vojaka z bojových akcií slovami: „Vo Vietname sa vždy dalo niekam ísť!“ Slovenský volič má ešte stále možnosť podobného zhrnutia: „Na Slovensku sme vždy mohli niekoho voliť!“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zábava #Za ľudí #PS/Spolu #Národná rada #Mladá sila #Forrest Gump #Dôchodcovia #Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku