Stíhačky namiesto nemocníc

24.02.2020 16:00

Namiesto rýchlejšej výstavby diaľnic alebo nemocníc Slovensko v uplynulých rokoch zintenzívnilo výdavky na obranu. Podľa najnovších údajov predstavovali 1,73 percentá výkonu ekonomiky štátu. Pre porovnanie, na obranu v pomere k HDP míňame dnes o 40 percent viac ako naši susedia (ČR 1,19 a Maďarsko 1,21 %) či Nemecko (1,38 %).

Verejný dlh SR v prepočte na obyvateľa predstavuje 8 000 eur, čo je o 1 400 eur viac ako v Česku (6 600 eur). Slovensko sa dlhodobo márne pokúša dosiahnuť vyrovnaný rozpočet verejných financií, no nerozpakuje sa zadlžovať sa na kúpu zbraní, ktoré si nedovolia ani oveľa bohatšie krajiny Európskej únie.

Slovensko sa snaží byť vzorným žiakom NATO, v ktorom prvé husle v určovaní politiky hrajú USA s výdavkami na obranu vo výške 3,42 percenta HDP. Odporučený objem – dve percentá HDP – plní tiež Grécko (2,28), Rumunsko (2,04), Bulharsko (3,25), Estónsko (2,14), Litva (2,03) a Lotyšsko (2,01 %). To znamená, že chudobnejšie štáty s výnimkou USA vynakladajú na obranu viac ako bohaté ekonomiky s objemným HDP.

Naše výdavky na armádu ešte vzrastú najmä od roku 2023, keď k nám príde prvá séria nových stíhačiek výbehového modelu F-16 za viac ako 1,6 miliardy eur! Americké zbrojovky sa určite tešia z lukratívnej zákazky, pretože ide o model, ktorý sa už prestáva vyrábať. Zároveň s týmito faktúrami zaplatíme aj 120 miliónov eur za servis starých ruských stíhačiek MiG tamojšej štátnej firme.

Viaceré ďalšie nákupy novej vojenskej techniky v stámiliónoch eur pre našu armádu boli nedávno zastavené pre podozrenie z netransparentného a povrchne pripraveného výberového konania, do ktorých sa obuli médiá. Ak by sa to nepodarilo zabrzdiť, môžeme odôvodnene predpokladať, že by Slovensko patrilo z hľadiska pomeru k štátnemu rozpočtu a HDP medzi krajiny s najväčšími vojenskými výdavkami v Európskej únii.

Svoj podiel na rozširovaní toku peňazí do rezortu obrany má aj zvyšovanie platov v armáde. Veď priemerný plat poručíka predstavuje v súčasnosti 2 230 eur, čo je viac ako priemerná mzda profesorov na našich vysokých školách. Získať titul profesora udeľovaného hlavou štátu je však časovo i odborne oveľa náročnejšie v porovnaní s kritériami na dosiahnutie spomínanej vojenskej hodnosti.

Uprednostňovanie vysokých výdavkov štátneho rozpočtu pre obranu pred zmysluplnejším vynakladaním peňazí vybraných na daniach od firiem a občanov pre iné rezorty, nie je na mieste ani z geopolitického pohľadu. Krajiny NATO, ktoré sú členmi EÚ, by mali najmä zosilniť tlaky na spoluúčasť neutrálneho Rakúska na spoločnej obrane únie. Túto alpskú ekonomiku stojí totiž obrana svojho územia ročne menej ako 0,6 percenta HDP.

Solidarita chudobnejších krajín únie v obrannej európskej politike s bohatým Rakúskom, ale aj s nečlenským štátom Švajčiarsko (výdavky na obranu 0.5 % HDP, preto vôbec nie je správna. Namiesto masívneho prezbrojovania armády by sme mali v najbližších rokoch radšej sústrediť pozornosť na urýchlenie výstavby diaľnic a rekonštrukcie nemocničnej siete.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výdavky na obranu #stíhačky #NATO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku