Ten, aspoň pokiaľ som to bol schopný pochopiť, spočíval v tom, že napríklad Meghan prišla v takom niečom, čo bolo dosť do fialova, Kate zase, akoby jej napriek, takmer v úplne fialovom. Oboje privádzalo mainstreamovú tlač do vytrženia. Nachádzali na týchto odevoch celkom bez rozpakov celé desiatky rozdielov, pričom o detailoch, ako sú brošne alebo prstene, vydávali priamo hrubé knihy.
Sám som to až tak veľmi nerozoznával, preto predpokladám, že ich životní partneri, princovia William a Harry, museli mať na manželkách pripnuté také tie „pípatka“, aké bežne dostať, keby si človek niekam založil kľúče alebo okuliare. Vtedy asi do dvadsať metrov vydajú zvuk, ktorým im polohu a identitu manželky bezpečne prezradí, niekedy aj svojským radostným svetelným blikaním prídavných malých reflektorov.
Ostatní ich potom bezpečne rozlíšia už iba na základe týchto podrobných správ z dennej britskej, americkej, no najmä slovenskej a českej tlače. Ale hneď po takzvanom megxite, teda keď Meghan a Harry odišli z prostredia kráľovskej rodiny do panenských priestorov kanadskej prírody, aby sa živili už bez príslušných zastaraných aristokratických titulov a majetkov výlučne prácou vlastných rúk, tento nekonečný súboj moderných kráľovských „ohozov“ akoby uťal.
Teraz bude chýbať a v novinách, namiesto ich pekných obrázkov, budú už iba fotografie Grety Thunbergovej v takých tých fádnych tričkách a rozličných pokrokových elektromobilov.
Zašiel som preto na najväčšie medzinárodné fórum na Slovensku, ktorým je trhovisko na Miletičovej ulici, aby som sa o svoje obavy podelil so známym forenzným politológom ešte pred tým, ako spontánne ohlási poludnie zazvonením druhej prázdnej fľaše osviežujúceho okolkovaného nápoja. „Dokážu naše dievčatá, ženy, babičky vykompenzovať túto svetovú stratu?“ spýtal som sa ho bez zbytočných okolkov.
„Netuším, na čo myslíte, ale veď do zahraničia, teda živiť sa prácou svojich rúk, chodia celkom bežne, ba svojím spôsobom aj hromadne. Prišli na to, síce nevedno ako, no už dávno pred Meghan!“ sucho odvrkol.
„Viem, ale to predsa pre tlač nepredstavuje nijaký problém! V tejto situácii je hádam dôležitejšie, či Miletičova, ako istým spôsobom textilné monštrum, dokáže zabezpečiť takýto súboj outfitov aj u nás. Teda aby zase bolo o čom písať!“
Mávol rukou: „Ten súboj sa tu odohráva dennodenne! Žasol by nad tým aj environmentálny umelec bulharského pôvodu Christo Vladimirov Javacheef, ktorý s manželkou Jeanne-Claude obliekol do slušivých šiat celý Reichstag, teda tú v istých historických obdobiach dosť neprispôsobivú mohutnú budovu v Berlíne. Pár slovenských dievčat či žien – to bude pre Miletičovu iba brnkačka!“