Nad bočkou stupavskej kapusty som si vtedy vypočula hlas ľudu. Kým ujko skrehnutými prstami v igelitovom vrecku naberal poctivú kapustu, nadával na nepoctivých politikov. Zlodejov! Ktorí mu chcú ukradnúť ešte aj možnosť poznať, ako sa vyvíja politická lotéria.
Hlas ľudu ihneď využila iniciatíva, ktorá vyzbierala peniaze na prieskumy, hoci ich publikovať verejne nemohli. A predsa sa všetko vedelo! V sieti sa i v čase zákonne platného 15-dňového moratória šírili výsledky. Blázon mal 19, Boľševik čosi vyše 15, Nácek 9, rovnako ako Nocľažníci, Multiotecko čosi nad sedem, rovnako ako Excel, Latte s grepom liezol len tak-tak, Kostolník bol pod čiarou. Kurz na víťazstvo Igora Matoviča stúpal a ošiaľ z prvej Ficovej porážky po toľkých rokoch povzbudzoval. Len vydržať, bude ústavná väčšina – písali si nickovia!
Nádej výrazne podporil aj šéf agentúry Focus. Už v čase moratória na prieskumy šikovne podsunul, že Matovič je možno prvý. Vedel, o čom hovorí, a vedeli to i čitatelia opozičného denníka. Sprava zaznelo, že OĽaNO je SDK 21. storočia a Matovič by bol aj tie najväčšie krízy Radičovej vlády (napr. euroval) riešil inak, len mu nik neveril.
So zavretými očami treba počkať na štátnika. Lebo, keď sa to tak vezme, má na to. Taký náš Boris Johnson. Zľava znel tiež dupot, to utekali potkany. V Smere im chýbala demokracia, napĺňala ju strana so štyrmi členmi z toho jeden rodina. Porazení liberáli a ten pred rokom neuveriteľne dôveryhodný Kiska dostali od voličov zaucho. S Matovičom sa rátalo iba ako s nevyhnutným zlom, a, ajhľa, bude to on, kto narazí loďku do správnej trajektórie. Už sa nebudeme v strednej Európe vymykať z osi Budapešť – Varšava.
Voľby s reálnymi ľuďmi boli už iba taký folklór, veď všetci vedeli, ako to má dopadnúť. Eufória z porážky Smeru bola podobná ako pri vlaňajších prezidentských voľbách. Ako vždy, za všetko môže Robert Fico. Keby nekandidoval, nebol by prezidentom Andrej Kiska, ale ani Zuzana Čaputová, aj tam porážal stredový hlavný prúd jeho, nie Maroša Šefčoviča.
Kiska bol v NAKA ukázať, o čom si písal s Petrom Pellegrinim, keď chcel Fico ubziknúť z politiky na Ústavný súd. V esemeske ho varoval, že ak sa mu to nepodarí, bude bojovať do konca. Svojho konca. On nemá vlastné médium a tie verejné ho nenávidia rovnako ako privátne či Matovičove regionálne.
Zobudili sme sa do radostného rána. Ako keby sme mali dve hlavy, len tá väčšia je v menšej. Túžba po zmene sa naplnila. Spomínam si na náš nedeľný obed tak spred roka, kde sme rozmýšľali, koho nám Igor Matovič svojím zápalom pripomína: Pavla Pavloviča Antipova alias Streľnikova z Pasternakovho Doktora Živaga. Veľa šťastia!