Odvaha

20.03.2020 16:00

Pandémia koronavírusu spôsobuje v Európe hospodársku krízu, pravdepodobne najhoršiu od konca druhej svetovej vojny. EÚ má nástroje, ktorými môže výrazne zmierniť jej následky. Zdá sa, že tentoraz má aj viac odvahy.

Kríza spôsobená pandémiou sa od tej predchádzajúcej, z rokov 2008 – 2012, v mnohom líši. Asi najdôležitejším rozdielom je jednoznačne externá povaha šoku: môžeme diskutovať o rýchlosti reakcie jednotlivých vlád či (ne)pripravenosti Európy na pandémiu, príčina krízy je však vonkajšia. Reči o morálnom hazarde a pomáhaní tým, „ktorí si to nezaslúžia“, sú bezpredmetné ešte viac než pred desiatimi rokmi.

Odhady dosahu pandémie na európsku ekonomiku sa líšia – od spomalenia rastu po prepad do hlbokej recesie. Čísla agregátnych ukazovateľov ako HDP však zakrývajú skutočnú vážnosť problémov pre niektoré skupiny. Ľudia, ktorí cestovali za prácou do zahraničia, prídu o niekoľkomesačný príjem. O prácu prídu zamestnanci podnikov najviac postihnutých recesiou i živnostníci poskytujúci niektoré služby. Strata či výrazné obmedzenie príjmov spôsobí neschopnosť splácať úvery… Mechanizmus poznáme už z predchádzajúcej krízy. Tentoraz to môže byť horšie.

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky o mimoriadnom programe nákupu aktív v objeme 750 miliárd eur ukazuje, že tentoraz sú európske inštitúcie pripravené reagovať rýchlejšie a s väčšou razanciou. Ak k tomu pripočítame už v minulosti schválené programy, intervencie ECB v tomto roku sa pomaly približujú k desiatim percentám HDP eurozóny.

To je veľký kaliber a plne odôvodnený. Posledné, čo dnes menová únia potrebuje, je rapídny nárast ceny dlhu niektorých krajín. Rastúci rozdiel v úrokových mierach talianskeho a nemeckého dlhu naznačuje odôvodnenosť obáv. Intervencie ECB však môžu podporiť ekonomiku len nepriamo. Európske krajiny budú potrebovať masívne, cielené fiškálne stimuly. Niektoré z nich na to priestor v rozpočte majú. Pre iné, napríklad Taliansko, ktoré teraz pandémia zasiahla najhoršie, je obmedzený. Potrebujú európsku podporu.

V predchádzajúcej kríze takáto európska podpora chýbala. Krajiny ako Nemecko či Holandsko odmietali akúkoľvek diskusiu o európskych dlhových nástrojoch. Pridali sa k nim aj vtedajšie slovenské vlády (Ficove, aj Radičovej). Bol to nesprávny postoj, ktorý problémy eurozóny predĺžil a prehĺbil.

Tentoraz sa zdá postoj rozpočtových jastrabov otvorenejší. Na utorňajšej telekonferencii lídrov EÚ otvoril tému európskych dlhopisov – vydávaných eurozónou ako celkom, určených na zmiernenie ekonomických dosahov pandémie – taliansky premiér. Nemecká kancelárka ani jej holandský kolega to nevetovali. O vytvorení „koronabondov“ majú diskutovať ministri financií.

Od diskusie k rozhodnutiu vedie zložitá cesta. No kríza sa prehlbuje a čas tlačí. Rozhodnutie o vytvorení európskych dlhopisov môže byť na stole v horizonte niekoľkých týždňov. Dúfajme, že nastupujúci premiér a minister financií budú mať odvahu urobiť správnu vec a podporiť ho. Nie preto, aby sme boli „za fešákov“ v Bruseli, ale aby sme účinne pomohli EÚ. A teda (aj) sebe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska centrálna banka #EÚ #koronabondy #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku