Odvaha

Pandémia koronavírusu spôsobuje v Európe hospodársku krízu, pravdepodobne najhoršiu od konca druhej svetovej vojny. EÚ má nástroje, ktorými môže výrazne zmierniť jej následky. Zdá sa, že tentoraz má aj viac odvahy.

20.03.2020 16:00
debata (6)

Kríza spôsobená pandémiou sa od tej predchádzajúcej, z rokov 2008 – 2012, v mnohom líši. Asi najdôležitejším rozdielom je jednoznačne externá povaha šoku: môžeme diskutovať o rýchlosti reakcie jednotlivých vlád či (ne)pripravenosti Európy na pandémiu, príčina krízy je však vonkajšia. Reči o morálnom hazarde a pomáhaní tým, „ktorí si to nezaslúžia“, sú bezpredmetné ešte viac než pred desiatimi rokmi.

Odhady dosahu pandémie na európsku ekonomiku sa líšia – od spomalenia rastu po prepad do hlbokej recesie. Čísla agregátnych ukazovateľov ako HDP však zakrývajú skutočnú vážnosť problémov pre niektoré skupiny. Ľudia, ktorí cestovali za prácou do zahraničia, prídu o niekoľkomesačný príjem. O prácu prídu zamestnanci podnikov najviac postihnutých recesiou i živnostníci poskytujúci niektoré služby. Strata či výrazné obmedzenie príjmov spôsobí neschopnosť splácať úvery… Mechanizmus poznáme už z predchádzajúcej krízy. Tentoraz to môže byť horšie.

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky o mimoriadnom programe nákupu aktív v objeme 750 miliárd eur ukazuje, že tentoraz sú európske inštitúcie pripravené reagovať rýchlejšie a s väčšou razanciou. Ak k tomu pripočítame už v minulosti schválené programy, intervencie ECB v tomto roku sa pomaly približujú k desiatim percentám HDP eurozóny.

To je veľký kaliber a plne odôvodnený. Posledné, čo dnes menová únia potrebuje, je rapídny nárast ceny dlhu niektorých krajín. Rastúci rozdiel v úrokových mierach talianskeho a nemeckého dlhu naznačuje odôvodnenosť obáv. Intervencie ECB však môžu podporiť ekonomiku len nepriamo. Európske krajiny budú potrebovať masívne, cielené fiškálne stimuly. Niektoré z nich na to priestor v rozpočte majú. Pre iné, napríklad Taliansko, ktoré teraz pandémia zasiahla najhoršie, je obmedzený. Potrebujú európsku podporu.

V predchádzajúcej kríze takáto európska podpora chýbala. Krajiny ako Nemecko či Holandsko odmietali akúkoľvek diskusiu o európskych dlhových nástrojoch. Pridali sa k nim aj vtedajšie slovenské vlády (Ficove, aj Radičovej). Bol to nesprávny postoj, ktorý problémy eurozóny predĺžil a prehĺbil.

Tentoraz sa zdá postoj rozpočtových jastrabov otvorenejší. Na utorňajšej telekonferencii lídrov EÚ otvoril tému európskych dlhopisov – vydávaných eurozónou ako celkom, určených na zmiernenie ekonomických dosahov pandémie – taliansky premiér. Nemecká kancelárka ani jej holandský kolega to nevetovali. O vytvorení „koronabondov“ majú diskutovať ministri financií.

Od diskusie k rozhodnutiu vedie zložitá cesta. No kríza sa prehlbuje a čas tlačí. Rozhodnutie o vytvorení európskych dlhopisov môže byť na stole v horizonte niekoľkých týždňov. Dúfajme, že nastupujúci premiér a minister financií budú mať odvahu urobiť správnu vec a podporiť ho. Nie preto, aby sme boli „za fešákov“ v Bruseli, ale aby sme účinne pomohli EÚ. A teda (aj) sebe.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Európska centrálna banka #koronavírus #koronabondy