Pokoj obnoví len istota, že máme jasné pravidlá a všetci konáme podľa nich. Pre vlastné dobro a ochranu i dobro a ochranu všetkých treba zmeniť aj najbežnejšie úkony všedného života. Neviditeľný vírus roznášaný bez akýchkoľvek varovných signálov nás poučil o zviazanosti miliónov životov viac než sociologické traktáty.
Pravidlá pre stav všeobecného ohrozenia nemusíme našťastie stĺkať na roztrasenom kolene. O tom, ako postupovať a kto má aké povinnosti a oprávnenia v mimoriadnej situácii a v stave núdze, hovorí zákon o civilnej ochrane a ústavný zákon o bezpečnosti štátu.
Ten oprávnil Pellegriniho vládu rozšíriť núdzový stav na celý sektor zdravotníctva a obmedziť jeho zamestnancov, aby si uplatňovali časť práv, ako sú právo na štrajk či odmietanie nútenej práce (uložením pracovnej povinnosti).
Núdzový stav sa rozšíri, ak nový premiér a jeho ministri vypočujú požiadavky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, Slovenskej katolíckej charity a ďalších subjektov, ktoré sa starajú o seniorov a zdravotne postihnutých.
Sotva sa dá zľahčovať ich požiadavka, aby nastúpenie do služby v sociálnych zariadeniach nemohli odmietnuť ani zamestnanci pobytových služieb dlhodobej starostlivosti. A aby v prípade nedostatku personálu opatrovanie vykonávali aj osoby bez opatrovateľského kurzu a pre potreby sociálnych služieb sa mohli povolať i zálohy z armády.
Nielen vláda, ale aj regionálne a miestne samosprávy majú v mimoriadnej situácii zákonné povinnosti a právomoci. Mnohé ich príkladne vykonávajú i bez centrálneho nariadenia. Nie všetky povinnosti sú však vykonateľné. Napríklad núdzové zásobovanie, ktoré by sa podľa zákona o civilnej ochrane malo týkať aj dodávky pitnej vody a elektrickej energie.
Ako však dodržiavať prísne hygienické predpisy, ak je na jeden prívod vody odkázaných hoci tisíc obyvateľov? A ako žehlením predlžovať životnosť ochranných rúšok v domácnostiach odpojených od elektriny či živoriacich v prístrešiach, do ktorých elektrinu zo zákona zaviesť nemožno? Ak sme roky ignorovali európske usmernenie, aby prístup k nutným energiám mali aj ľudia v (hmotnej) núdzi, v čase pandémie pomôže iba zázrak.
Rúška na našich tvárach zviditeľňujú, že si masovo ctíme vzájomnú zviazanosť a nové pravidlá súžitia. Ich pestrosť naznačuje, že k holej nevyhnutnosti vieme pridať aj potešenie. No estetika neuľahčí všetko, čo v prípade rozšírenia núdzového stavu bude treba strpieť. Napríklad obmedzenie vlastníckeho práva či pracovnú povinnosť.
Je fakt, že sa už deje mnohé, čo požaduje zákon. Dobrovoľne. Množstvo ľudí a firiem zhmotňuje svoj čas a zdroje do bezplatne poskytovaných rúšok, pomáhajú s informovaním, zásobovaním, zhromažďujú finančné prostriedky na nákup potrebného.
Otázka je, ako znesieme, ak nám solidaritu uloží zákon a zodpovednosť voči druhým stratí gloriolu, stane sa pravidlom všedného dňa.