Hazard s európskou jednotou

03.04.2020 14:00

Keď sa minulý týždeň lídri Holandska, Nemecka, Fínska a Rakúska postavili proti myšlienke vydávania spoločných dlhopisov eurozóny, ktoré by pomohli tlmiť hospodárske dosahy pandémie, takú kritickú reakciu asi nečakali.

Hádam si mysleli, že sa opakuje situácia z rokov 2010 až 2012. Už vtedy sa hovorilo o spoločnom európskom dlhu. Komisia dokonca navrhla niekoľko možností, ktoré minimalizovali riziko „morálneho hazardu“. Hoci bola eurozóna na pokraji rozpadu, Berlín, Haag a pár ďalších boli proti. Nakoniec menovú úniu zachránila intervenciami Európska centrálna banka a diskusia o eurobondoch prakticky odumrela.

Podcenili však niekoľko faktorov. Súčasná kríza je iná. Umierajú v nej ľudia (hoci je pravdou, že tí umierali aj počas tzv. dlhovej krízy, v dôsledku úsporných opatrení diktovaných veriteľmi). Jej hospodárske dosahy budú pravdepodobne omnoho vážnejšie ako pred desaťročím a postihnú rovnomernejšie všetky členské štáty Európskej únie.

Okrem toho kontinuálny rast nacionalistického populizmu a extrémizmu v spojení s reálnym zlyhávaním vzájomnej spolupráce nahlodali legitimitu integrácie natoľko, že každá rana európskej jednote môže byť posledná.

Neústupčivosť štvorice štátov tak vyvolala tvrdú kritiku nielen v krajinách, ktoré zavedenie koronabondov podporujú, ale aj u nich doma. Oprávnenú o to viac, že ich hlavné argumenty neobstoja. Nemôžeme sa spoliehať iba na intervencie ECB. Tá bude tento rok upokojovať finančné trhy biliónovým (tisíc miliárd) nákupom dlhopisov. No na boj s pandémiou a jej ekonomickými dôsledkami treba reálne peniaze.

Iste, v tejto situácii si ich môže ľahšie požičať aj Taliansko či iné krajiny s už vysokým dlhom. No i to má svoje hranice. Európska ekonomika bude asi potrebovať rozpočtový stimul vo výške desať a viac percent HDP. Teda trikrát viac, ako plánovali európske krajiny doteraz. Môže byť otázkou času, kedy začne niektorým dochádzať v boji so zákerným vírusom dych.

Neobstojí ani tvrdenie, že si eurozóna musí nechať koronabondy v zálohe. Odsúhlasenie mechanizmu vydávania spoločných dlhopisov nie je to isté ako ich skutočné vydávanie. Až existujúci mechanizmus by bol efektívnou „zálohou“, keď sa situácia skutočne vyostrí, rozhodnutie musí prísť v priebehu dní, nie týždňov.

Legalistický argument, že tieto dlhopisy by boli proti základným zmluvám, je prázdny. V diskusii koluje niekoľko variantov, ako by sa dali emitovať. So súčasnou inštitucionálnou štruktúrou, bez zmeny zmlúv. Prekážkou ostáva chýbajúca politická vôľa.

Únia dnes čelí zdravotnej a extrémne hlbokej ekonomickej kríze. Nemecká, holandská, rakúska a fínska vláda k nej pridávajú krízu politickú. V zásade je jedno, či tak robia z ideologického presvedčenia, pod tlakom domácej verejnej mienky alebo z vypočítavosti.

Vážne však hazardujú s európskou jednotou. Pretože ak sa niekedy EÚ rozpadne, príčinou nebude Trumpova politika, ruské dezinformácie ani čínska propaganda. Ale európske zlyhania.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#koronabondy #integrácia #Európska únia #Európska centrálna banka #ekonomická kríza #dlhopisy eurozóny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku