Disciplína s modrou knižkou

Všetci spoluobčania si s dojatím vypočuli premiérove slová o boji proti koronavírusu. Ide o geniálnu myšlienku, ktorú Igor Matovič predstavuje „ako výnimočný stav počas niekoľkých týždňov. Na minimum by sa znížila mobilita ľudí, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie“.

04.04.2020 14:00
debata (33)

Vcelku je to príťažlivé. Človek stojí ráno pred domom a armáda mu z vrtuľníka hodí žemľu. Občan sa jej šikovne vyhne, zodvihne ju, veselo zamáva osádke helikoptéry a pomaly kráča domov dorobiť si ju, ešte teplú, napríklad kakaom.

Disciplínu by zabezpečil domový dôverník alebo starosta. Dali by mu zložiť vojenskú prísahu, potom by mu nariadili 50 drepov a 100 kľukov. Keby rozkaz nevyplnil, pečivo by mu odňali. Keby už nebodaj bolo nahryznuté, sami by vzdorovitého občana obesili na najbližšom strome. Jednak na základe svojich právomocí, jednak z povinnosti.

Rozhadzovanie žemlí, prípadne akési pomyselné „sypanie peňazí z vrtuľníka“, tieto očarujúce pojmy, ktoré newspeak súčasných odborníkov vo vzťahu k spoluobčanom tak rád používa, by sa po niekoľkých dňoch akosi zredukovali celkom prirodzeným spôsobom. Niektorým by sa to hádam nepáčilo, ale po pár sekundách na strome by s apodiktickou istotou stratili akýkoľvek zmysel pre krásu či škaredosť sveta.

Píšem tak iba preto, že vojenské otázky najčastejšie fascinujú jedincov, ktorí sa základnej vojenskej službe úplne vyhli. Možno podľa obľúbeného hesla z totalitných čias: „Modrá knižka v knižnici každého intelektuála!“ Zbavovala jedinca vlasteneckej brannej povinnosti. Najčastejšie zo zdravotných dôvodov. Naozaj neviem, ako vyzerala.

Nikdy som ju nevidel, dokonca ani u svojich známych. No počúvam vyjadrenia terajších vládnych politikov napríklad o „vojenskej medicíne“, teda ich predstavy o pomyselnom rozhodovaní o poskytovaní pomoci iba tým, u ktorých to „má ešte význam“, či o podobných rozkošiach blízkej budúcnosti. Preto mi nedá nespomenúť koncert, ktorým si nedávno prešiel kapitán Andrej Danko, keď si dosť neohrabane, ale predsa, uctil svoje vojenské výložky.

Človeku sa tak nejako žiada spýtať sa, dnes už s odstupom času, či Igor Matovič s Alojzom Hlinom napochodujú k stožiaru v lesoparku, na ktorom výsmešne nechal líder KDH plápolať onú „kapitánsku výložku“, a pozdravia ju vystretými prstami pravej ruky? Niekde vo výške horného okraja rúška, ktoré nám všetkým halí tváre v týchto ponurých časoch?

Pozdraví ju tak azda pani prezidentka, naša najvyššia veliteľka vojsk? Prípadne nový predseda parlamentu Boris Kollár? Môže to urobiť Richard Sulík? Alebo Andrej Kiska či Veronika Remišová? Či niekto iný?

Čo mám počuť v slovách poslankyne a odborníčky na všetko Jany Cigánikovej o paušálnom odizolovaní tých starších, aby mladší mohli normálne pracovať a žiť? „Vypnime“ len starších, Rómov a tak?

Keď vypochoduje armáda, múzy stíchnu, úsmevy zmrznú. Hýbe sa to blízko ticha, večného mieru a smrti. Pozor na slová a skutky, vzácni páni a vzácne dámy! Aby sme napokon nezistili, čo vedeli už starí Rimania: „Kto mečom bojuje, mečom hynie!“

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #Igor Matovič #výnimočný stav #blackout