Sme ako Melanézania? Očakávame, že príchod vrtuľníka pozdvihne náš život? Možno tými helikoptérovými peniazmi, ktoré občas spomínajú politici?
Polonahých Melanézanov vykonávajúcich rituály okolo bambusovej imitácie lietadla či trpezlivo vzhliadajúcich k oblohe a fakľami osvetľujúcich čosi, čo má byť pristávacou dráhou, sme mohli vidieť vo filme podľa Von Dänikenovej knihy Spomienky na budúcnosť. Ľudí žijúcich na úrovni doby kamennej tak uchvátili nástroje, ktoré dostali od vojakov, že začali vykonávať magické rituály, aby štedrých nebeských návštevníkov prilákali späť.
Vedci rozdrvili veľkú časť Von Dänikenových dôkazov o našich mimozemských kontaktoch. Uctievanie lietadla, ktoré vo filme ilustruje možný vznik náboženských vier o príchode nebeských bytostí, však nebolo zinscenované. Cargo kulty na ostrovoch Melanézie skutočne existujú.
Nie sme Melanézania. Na armádne či policajné lietajúce stroje sa pozeráme skôr s obavami. A to si nemusíme ani pamätať břevnovský cintorín, nad ktorým počas rozlúčky s filozofom Janom Patočkom hučala helikoptéra. Príslušníci štátnej polície zhora fotili účastníkov, no najmä hlukom rušili predpokladané potirežimové a ľudskoprávne prejavy. Vrtuľník nad civilným priestorom je správou o prítomných hrozbách či nešťastiach. O tom, že sa tam dole niečo odchyľuje od normálu.
Správu o nebezpečnej komunite vysielal aj vrtuľník poletujúci v piatok nad Jarovnicami. Tento výklad potvrdzovala prítomnosť ozbrojených príslušníkov pluku špeciálneho určenia, ktorí sprevádzali vojenských zdravotníkov. Cieľ operácie nebol zložitý – len výtery z nosa a hrdla potrebné na testovanie COVID 19. A nie polovici sedemtisícovej dediny. Za rachotu helikoptéry a prítomnosti novinárov odobrali vzorky len 50 ľuďom, ktorí boli v styku s navrátilcom z Británie. Jarovničania tieto silové manévre pretrpeli pokojne a pokorne. Vzbura, po ktorej lačnela časť novinárov, sa nekonala.
Vrtuľník v Jarovniciach korunoval divadlo o moci a ponížení. A navyše v ňom nesedeli predstavitelia vojenstva. Vznášal sa v ňom europoslanec Pollák a súčasná predstaviteľka jeho niekdajšieho úradu. Pollák sa na sociálnej sieti pochválil jej fotkami s vrtuľníkom a komentárom, že jeho nástupkyňa je už v plnom nasadení práce pre rómske komunity.
Za prostriedky potrebné na túto vojenskú operáciu by sa možno dali nakúpiť dezinfekčné a ochranné prostriedky pre desiatku podobných osád. Nevoľný výraz splnomocnenkyne na fotkách naznačuje, že si to azda uvedomuje. No možno len urputne premáhala žalúdočné kŕče. Tie zvyknú schvátiť každého, kto prvý raz letí vrtuľníkom. Vrtuľníkové divadlo však vyvolalo nevoľnosť aj u tých, čo sa o ňom dopočuli z médií. Ťažko sa trávi správa o nadutej nadradenosti a krivení obrazu Rómov tými, ktorí majú práve opačnú úlohu.