Zelený reštart v koronakríze

Rozmohol sa tu taký nový nešvár: časť priemyselnej loby a pár populistických politikov chcú využiť koronakrízu na zabrzdenie zelenej transformácie ekonomiky. Pritom potrebujeme pravý opak - zelenú obnovu.

17.04.2020 13:00
4

Len čo začala Európa pociťovať prvé hospodárske dôsledky pandémie, ozvalo sa volanie po suspendovaní environmentálnych záväzkov. Firmy teraz bojujú o prežitie. Nemôžu si vraj dovoliť chrániť životné prostredie. Ozývali sa automobilky, letecké spoločnosti či výrobcovia plastov.

Podporu našli u politikov, ktorí považujú problémy životného prostredia za druhoradé (hodí sa im to do ideologického krámu, nehodí sa to záujmom, ktoré zastupujú, či len tak zo zadubenosti… vyberte si), alebo si neváhajú ohriať politickú polievočku na enviroskepticizme časti elektorátu.

Všetci, ktorým zelená transformácia ekonomiky prekáža, našli novú zámienku: koronakrízu. Musíme naštartovať ekonomiku, ostatné potom. Teraz čelíme hlbšiemu prepadu ako počas Veľkej hospodárskej krízy atď.

Medzi hospodárskou a zelenou transformáciou pritom nemusí existovať rozpor. Naopak, nevyužiť masívne verejné investície do ekonomiky na to, aby sme ju urobili environmentálne udržateľnou (čo je aj ekonomicky výhodné), by bolo premeškaním obrovskej príležitosti.

V najbližších mesiacoch nalejú vlády a európske inštitúcie do ekonomiky stovky miliárd eur. Pôžičky, investície, garancie a iné formy pomoci vo výške niekoľkých percent HDP. K peniazom, ktoré pôjdu firmám, môžu sa pripojiť environmentálne podmienky.

V roku 2009 napríklad schválil prezident Barack Obama americkej automobilke General Motors štátnu pomoc iba po tom, čo prisľúbila zrýchlenie vývoja elektromobilov. Dnes ich má automobilka v ponuke niekoľko typov.

To nie je poškodzovanie firiem, ale investícia do ich dlhodobej konkurencieschop­nosti a udržateľnosti ekonomiky.

Masívne investície do záchrany ekonomiky môžu byť prostriedkom na jej reštrukturalizáciu. V energetike by mali investície smerovať do obnoviteľných zdrojov. Kríza zase pomôže utlmiť využívanie fosílnych palív, ako je uhlie. Rovnako sa dá investovať do čistejších foriem dopravy, zelených budov, cirkulárnej ekonomiky…

O financovaní zelenej tranzície majú budúci týždeň rozhodovať lídri Európskej únie. Dúfajme, že nepreváži krátkozrakosť či cynizmus reprezentovaný napríklad českým premiérom Andrejom Babišom. Podľa neho treba zabudnúť na Green Deal a podporiť tradičné priemyselné sektory.

Trinásť krajín únie sa, naopak, pridalo k verejnej výzve, aby bola Zelená dohoda v centre hospodárskej obnovy po kríze. Táto „zelená loby“ je rôznorodá. Sú v nej veľké ekonomiky (Nemecko či Francúzsko), ale aj menšie (Dánsko, Luxembursko), krajiny tvrdo postihnuté koronakrízou (Španielsko, Taliansko) aj tie, čo ju ekonomicky zvládajú zatiaľ lepšie (napr. Holandsko).

K výzve sa možno čoskoro pridá aj Slovensko. Verme, že nielen rétoricky. Ukáže sa to vo chvíli, keď sa naša vláda konečne dopracuje k reálnemu plánu reštartu ekonomiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
4 debata chyba
Viac na túto tému: #zelená transformácia #zelená loby #štátna pomoc #koronakríza #Green Deal #General Motors #Barack Obama #Andrej Babiš