Sociálnu spravodlivosť mnohí chápu ako nedať nič tomu, kto sám neprispieva. A osobitná pozornosť chudobným? Tá môže byť dbaním, aby podmienky ich života boli dôstojnejšie alebo ešte prísnejším dozorom. Napríklad cez vzkriesenie elektronických paykariet, ktoré im odoberú slobodu nakladať s úbohou dávkou v núdzi.
Nie je fér tvrdiť, že vyhlásenie zamlčiava hodnoty vládnutia. Rezorty zdravotníctva, zahraničných vecí či kultúry ich predstavili. Ďalšie ich opísali „procesne“, cez zásadu posudzovať vplyv prijímanej legislatívy na to, čo je im drahé. Napríklad uvážlivé nakladanie s verejnými zdrojmi či podnikateľské slobody.
Nadrezortným princípom programového vyhlásenia je väčšia transparentnosť vládnutia a participácia verejnosti. Hlasom verejnosti však nemusia prevrávať len demokratické hodnoty. Čím väčší hlas má verejnosť vo verejných veciach, tým väčšia by mala byť starostlivosť o kultiváciu a udržiavanie demokratických hodnôt.
V tom má školstvo kľúčovú úlohu vo všetkých vyspelých demokraciách už od konca 19. storočia. Toto poslanie však v kapitole o školstve chýba. Je v nej síce zmienka, že má rozvíjať aj schopnosť spolupracovať a etické správanie, no absentuje čo len slovo o tom, že škola je miestom, kde si mladí ľudia prakticky osvojujú občiansku rovnosť, úctu a ohľaduplnosť k druhým či starosť o ich slobodu a sociálne blaho.
Kto sa teda má podľa vyhlásenia starať o to, aby inštitúcie, ktoré organizačne zabezpečujú výkon demokracie, obývali a v chode udržiavali osoby s pevne osvojenými demokratickými hodnotami?
V rozsiahlom texte sa nájdu dve také inštitúcie: rodina a kultúra. Rodinu dokonca pasujú za hlavnú nositeľku základných ľudských, kultúrnych, sociálnych, občianskych a duchovných hodnôt. Napriek tomu, že výskumy evidujú nízku dôležitosť prosociálnych hodnôt medzi prioritami vo výchove detí.
V kapitole o kultúre sa vymenúvajú pre demokraciu podstatné hodnoty humanity, empatie a tolerancie. Ak však v školskej kapitole výchova k ohľaduplnosti a ďalším predpokladom zodpovedného demokratického občianstva chýba, zaradenie týchto hodnôt do ríše umenia dáva predpokladom demokracie nedeľnú príchuť. Či skôr pachuť. Tým viac, že cirkvi a náboženské spoločnosti sa tu vyzdvihujú ako subjekty, ktoré prispievajú „k tvorbe demokratických hodnôt založených na slobode a dôstojnosti jednotlivca“.
Nemožno poprieť, že židovsko-kresťanská tradícia je dôležitým prameňom hodnoty ľudskej rovnosti. Ale na Slovensku, kde sa náboženstvom opakovane prikrývajú snahy obmedzovať práva na slobodné rozhodovanie, treba byť voči tejto téze veľmi ostražitý. Tým viac, že na úlohu školstva v šírení, vštepovaní a praktickom precvičovaní demokratických občianskych cností programové vyhlásenie akosi zabudlo.