Nasadnúť na koronavírusovú vlnu

Keby pandémia zasiahla ideálne fungujúcu ekonomiku, či už našu, alebo globálnu, bolo by rozumné napraviť škody a uviesť ju do pôvodného, ideálneho stavu. Keďže však kolabuje ekonomický nepodarok, ktorý je viac na zlosť ako na úžitok, a rozpadá sa čosi, čo sme si nezvolili, ale iba sme sa tomu škrípajúc zubami postupne prispôsobili, rozumné je hľadieť vpred a resuscitáciou ekonomickej mŕtvoly sa neunúvať.

23.04.2020 16:00
debata (6)

Ako drsne hovorí klasik: „Nechať mŕtvych, aby pochovávali svojich mŕtvych.“ Než skončiť pod koronavírusovou vlnou, je lepšie na ňu nasadnúť a nechať sa ňou niesť.

Dnes je ten správny okamih nahradiť komplikovaný byrokratický paškvil sociálneho zabezpečenia konceptom nepodmieneného základného príjmu a z jednej vody na čisto vyriešiť aj aktuálnu hrozbu, že sa v súvislosti s pandémiou veľa ľudí ocitne bez prostriedkov. Namiesto úvah koho zachraňovať a koho nechať napospas pandémiou vedenej neviditeľnej ruke trhu, existuje elegantný ekonomický koncept, ako spravodlivo zachrániť všetkých.

V minulosti sa voči pravidelnej peňažnej dávke, potrebnej pre dôstojné prežitie, vyplácanej všetkým občanom štátu bez akýchkoľvek podmienok a nezávisle od práce, sociálnej situácie a podobne, vymedzovali predovšetkým ekonomickí liberáli, alergickí na čokoľvek pripomínajúce socializmus. Ekonomika dnes však smeruje ku kolapsu, na ktorý sú staré recepty krátke. Bez socialistickej terapie neprežije tento systém vlnu hnevu frustrovaných občanov. Paradoxom týchto dní je, že nepodmienený základný príjem sa zo socialistickej nákazy stal cez noc vakcínou schopnou zachrániť kapitalizmus.

Mimoriadne ekonomické rozhodnutia sú možné iba v mimoriadnych časoch. Napríklad dnes. V prípade nepodmieneného základného príjmu treba rozhodnúť, kde naň vziať peniaze. Mandatórne výdavky rozpočtu na dôchodky a rôzne sociálne dávky by nestačili, ale s redukciou výdavkov na armádu a so zavedením korporátnej a digitálnej dane sa to zvládnuť dá. Treba však na to suverénny štát, ktorý sa osmelí prijať národnú legislatívu zohľadňujúcu záujem svojich občanov bez ohľadu na názor Bruselu.

Heslom dneška je sebestačnosť. Štáty sa musia postaviť na vlastné nohy, pretože táto globálna kríza nemá globálne riešenie. V situácii zatvorených hraníc, regiónov a miest v karanténe funguje iba lokálna solidarita. Solidarita medzi štátmi má efekt symbolický. Drobné darčeky v podobe hygienických či zdravotníckych potrieb si štáty vymieňajú, iba aby sa nepovedalo. A nadnárodným inštitúciám chýbajú kompetencie, nápady, ale predovšetkým každý vidí, že nenesú lokálnu zodpovednosť. Legitímna otázka znie, na čo sú nám dobré, ak ich nepotrebujeme, keď máme problém.

A to najdôležitejšie na záver. Za normálnych okolností si závidíme. K šťastiu potrebujeme, aby susedovi skapala koza. Teraz to však nie je priorita. Na čo sme ekonomicky mimoriadne citliví, je spravodlivosť. Vydržíme toho veľa, ale musíme cítiť, že sme si v nepohode všetci rovní. V takom prípade sme ochotní akceptovať susedovu kozu v podobe nepodmieneného základného príjmu

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #koronavírus #nepodmienený základný príjem