Vôbec jej to netrvalo dlho. Teda v tom zmysle, že vlastnou usilovnosťou dospela k myšlienke, ktorá nie je ani ľahká, ani jednoduchá a postupne dospeje k zjednoteniu oboch svetových princípov.
V jej ponímaní teraz bojujú jeden s druhým o prvenstvo. Teda vyjadrila sa, či skôr poznamenala, že klimatická kríza „možno nie je taká akútna ako kríza spôsobená zákerným vírusom, ale musíme sa ňou zaoberať teraz, inak sa stane nezvratnou“.
Možno tuší, že aj koronakríza privádza viacerých do situácie, ktorá už je pre nich, žiaľ, takisto nezvratná. Vozia ich potom do spaľovní, ktoré síce neprospievajú čistote ovzdušia, no na druhej strane sa „mnohé veľké mestá vďaka zákazom vychádzania súvisiacim s pandémiou z veľkej miery zbavili smogu. Metropoly zaznamenali v porovnaní s uplynulým rokom výrazné zníženie škodlivých emisií.“
Na to prišla v dlhšom a úprimnom rozhovore s profesorom a medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti environmentalistiky Johanom Rockströmom pri príležitosti 50. výročia celosvetovej kampane Deň Zeme. Každého zaujíma, o čom sa takíto významní ľudia bavia, keď k tomu dôjde.
Neviem, či to chápem správne, ale zrejme je ťažké rozhodnúť, ktorá kríza je lepšia. Každá má svoje svetlé i temné stránky. Greta asi dospela k názoru, že dôležitejšia je nateraz tá s tou koronou, lebo ju priamo označila za „tragédiu“. Lenže ani tú prvú nemožno podceňovať. Veď vlastne preto o tej druhej hovorila.
Pravdepodobne by bolo príliš cynické uvažovať o tom, že obe tieto krízy sa vo svojich dôsledkoch akoby podporujú, no mnohým komentátorom to už, akoby mimochodom, napadlo. Preto napriek onej lákavej možnosti Gréta nevyzvala obe krízy. Naopak, vyzvala svetových lídrov, „aby spolupracovali a počúvali vedcov“. Istotne mala na mysli, aby počúvali vedcov v súvislosti s touto vzájomnou spoluprácou.
To si neviem predstaviť ani pri pohľade na našu vládu. Vedcov už v zárodku úspešne prerušuje, dopĺňa a nahrádza politik a premiér Igor Matovič. So svetovými lídrami komunikuje u nás iba známy vedec Robert Mistrík prostredníctvom listov predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ktoré sám diktuje ochotnej europoslankyni Lucii Ďuriš Nicholsonovej.
Zostáva tu tak len úzky prúžok nádeje, ktorý by reprezentovala priama komunikácia našej pani prezidentky s Gretou Thunbergovou. Tú však už nemá zmysel ani nadväzovať, lebo je vopred jasné, že obe by sa vo všetkom mohli iba zhodnúť.
Hádam by sa to dalo skúsiť aj v rámci jednej strany. Napríklad pri komunikácii medzinárodného politika a vedca Martina Klusa so známou lekárkou, političkou a vedkyňou Janou Cigánikovou z jeho vlastnej, dnes už zase vládnej, SaS. Jej odmietavým postojom k vládnemu programu je totiž iba „trošku prekvapený“.