Pokles príjmov verejných financií sa týka nielen štátnych rozpočtov, ale aj zdravotných poisťovní a výdavkov Sociálnej poisťovne, ktorým sa scvrkli toky plynúce z odvodov. Druhou stranou mince sú náklady na pomoc firmám a živnostníkom či jednotlivcom, ktorí si súčasné finančné suchoty nespôsobili vlastným pričinením, ale nastali z dôvodu vyššej moci.
Rozpočtové diery spôsobené pandémiou je potrebné okamžite riešiť získavaním peňazí od investorov ochotných nakupovať štátne dlhopisy. Slovensko patrilo donedávna medzi krajiny, ktoré sa mohli pýšiť tým, že si dokážu až na desať rokov požičať peniaze za úrok tesne pod nulou. So zápornými úrokmi sa v čase očakávania enormných výdavkov náš štát musel rozlúčiť. Svedčí o tom nedávna aprílová emisia 10,5-ročných dlhopisov, kde investorom budeme platiť úrok 1,05 % ročne. Slovensko si dokáže požičať aj lacnejšie, ale predovšetkým formou krátkodobých štátnych pokladničných poukážok splatných zvyčajne do pol roka.
Úrokové náklady vydávaných dlhopisov závisia od dôvery investorov v schopnosť krajín splácať svoje záväzky. Tá musí byť podporená najmä presvedčením, že krajina dokáže aj v čase krízy držať svoj rozpočet napriek mimoriadnym výdavkom na uzde. Druhým pilierom dôvery je tiež ochota centrálnych bánk nakupovať čoraz väčšie objemy dlhopisov cez tzv. kvantitatívne uvoľňovanie alebo stabilizačné mechanizmy. Takéto umelé „prikrmovanie ekonomík“ výrazne nízkymi úrokmi je z dlhodobého pohľadu vždy zlou správou pre stabilitu penzijných fondov. To je však pri akútnej potrebe zháňania likvidity pre ekonomiky druhoradé.
Z nových členských krajín EÚ si najlacnejšie zdroje v porovnaní so Slovenskom dokáže dnes obstarať oveľa chudobnejšie Bulharsko. Jeho verejný dlh v pomere k HDP je o polovicu nižší ako ten náš. Investori sú preto ochotní požičať tejto balkánskej krajine, ktorá zatiaľ nie je členom eurozóny, peniaze na desať rokov za úrok iba 0,15 % ročne. O niečo lacnejšie ako Slovensko si dnes požičiava aj Lotyšsko a Litva.
Protikladom nízkych úrokov sú ekonomiky, ktoré sú príliš závislé od príjmov z ropy alebo z cestovného ruchu. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa na masívnu pomoc svojich centrálnych bánk príliš spoliehať nemôžu. Historicky sa totiž rýchle roztočenie rotačiek na peniaze v týchto krajinách prejavuje v znehodnotení domácich mien. Mnohé krajiny vo svete, predovšetkým v Afrike, ale aj na juhoamerickom kontinente v čase pandémie pociťujú odliv kapitálu. Investori predávajú akcie tamojších spoločností aj štátne dlhopisy krajín z tohto regiónu. V obavách pred platobnou neschopnosťou sa preto koncom marca 2020 štáty G20 dohodli na poskytnutí úverov pre chudobné krajiny vo výške 20 miliárd USD.
Pomyselnú šesťdesiatku na ručičke tachometra výšky verejného dlhu v pomere k HDP namaľovanú v rámci tzv. maastrichtských kritérií možno preskočí aj Slovensko. Rozpočtovú zodpovednosť tento rok nahradí masívne nalievanie peňazí, ktorými budeme hasiť požiar spôsobený pandémiou. Dôležité však bude, za akú cenu a kto to nakoniec v EÚ všetko zaplatí.