Svet, ktorý pred krízou šil v Bangladéši, dnes nemá pre štyri milióny robotníkov v tejto lacnej textilnej destinácii robotu. Ide o prácu otrockú, za biednu výplatu, lenže pre milióny Bangladéšanov, ktorých už svet nepotrebuje, to bol jediný zdroj obživy.
Je nedôstojná práca lepšia než žiadna? V Bangladéši vraj áno, ale to neznamená, že by sme na Prvého mája mali apelovať na vychýrené odevné značky, aby kvôli zamestnanosti v tejto juhoázijskej krajine nechali šiť odevy tak lacno, že im potom nie je na ťarchu 20 percent nepredaného nepoužitého oblečenia „ekologicky“ spaľovať, alebo neekologicky znehodnocovať a vyvážať na smetisko. Asi sa zhodneme, že Prvý máj nie je sviatkom práce zbytočnej.
Exotický Bangladéš spomínam preto, lebo v tričku Made in Bangladesh práve sedím pri počítači. Mimochodom, vôbec nebolo lacné, takže na otrockej práci tamojšieho chudobného človeka sa muselo priživiť veľa ľudí, ktorí nikdy nevideli šijací stroj. Rovnaké to je ale i v prípade košele z Indie alebo mikiny z Pakistanu. Platím nie tomu, kto pracuje, ale tým, čo na práci niekoho iného parazitujú. Samozrejme mi to prekáža.
Koronavírus zvýšil prestíž profesií, ktoré sú potrebné pre život a súčasne bývajú biedne zaplatené. Ceníme si zdravotné sestry, predavačky alebo šoférov, robotníkov, roľníkov, hasičov. Naopak, u profesií, v ktorých sa dobre zarába, zisťujeme, že sme schopní prežiť i bez nich.
Všetci bankoví úradníci, ľudia okolo turistického ruchu, šoubiznisu, podnikatelia v exporte importe a marketingu, teda tí, po ktorých nevidno žiadnu naozajstnú prácu, sú akosi nadbytoční. A držíme im palce, aby sa im podarilo rekvalifikovať sa na činnosť, ktorá má na rozdiel od toho, čo ich doteraz živilo, budúcnosť.
Prvý máj je dobrou príležitosťou na zamyslenie, či je v poriadku, že v našom živote sú na prvom mieste peniaze. Aby svet rozumne fungoval, musí byť na prvom mieste práca. Nie je normálne, že sa z peňazí, ktoré pôvodne slúžili ako prostriedok výmeny, stal tovar, čosi, s čím sa špekuluje.
Už úplne na hlavu je stav, keď peniaze znehodnotené vo virtuálnom globálnom kasíne majú oceniť prácu. Teda to, čo sme reálne vyrobili, dopestovali, vybudovali. Je jasné, že v účtovníctve vládne globálny chaos, že sa účtuje právom silnejšieho a o nejakej transparentnosti, spravodlivosti či logike nemôže byť reč.
Bude zaujímavé sledovať, čo vysoko infekčný koronavírus spraví s finančným systémom, ktorý má oslabenú imunitu a zdravie podlomené katastrofálnou životosprávou. Pokiaľ však ide o prácu, o tú sa nám báť netreba. Môžeme sa spoľahnúť na to, že nič nevznikne samo od seba.
Vždy si budeme musieť život odpracovať. Vždy budeme potrební, aby sme prostredie, v ktorom sa pohybujeme, ochránili pred entropiou, aby sme udržali civilizáciu v chode, zachovali kontinuitu toho, čo stojí za to žiť. V tom som prvomájovým optimistom.