Systémom z ruky do úst sa u nás riadi 44 % obyvateľstva, ale v ČR je to vyše 50 %. Podľa nedávno zverejnených údajov agentúry Behavio až 67 % českých domácností disponuje úsporami v prepočte iba do dvoch tisíc eur a 12 % nemá dokonca nasporené vôbec nič.
Negatívne dôsledky chabých rodinných úspor sa v plnej nahote prejavujú počas súčasnej pandémie, keď ľuďom klesajú pracovné príjmy zo zamestnania aj z podnikania. Krízu spôsobenú koronavírusom najlepšie zvládajú ľudia s peňažnými rezervami aspoň vo výške šesťmesačného príjmu.
Taký finančný vankúš veľa ľudí u nás ani v Česku nemá. Čiastočne pre nízke príjmy, ale aj pre neochotu zmeniť štruktúru svojich rodinných výdavkov. Viac času stráveného doma dáva príležitosť zamyslieť sa nad prehodnotením zmlúv s poskytovateľmi niektorých služieb, zmeniť drahý účet v banke za rovnako kvalitný alebo dokonca lepší, a najmä bezplatný účet v inom peňažnom ústave.
Zároveň je dnešná situácia zdvihnutým varovným prstom pre tých, čo teraz lamentujú nad tým, či im štát pomôže, alebo veritelia aspoň na pár mesiacov odsunú povinnosť úhrad záväzkov. Počas pobytu doma treba viac ako inokedy venovať čas na poučenie sa od odborníkov na finančnú gramotnosť.
Vyvarovať sa však treba takých, čo pod rúškom odborných rád skrývajú falošné marketingové lákadlá. Za také môžeme označiť i pravidelné investície do životných poistiek a mnohých podielových fondov.
Neistota časového trvania a dôsledkov pandémie umocňuje neistotu najmä v prípadoch, keď sa zoštíhľovanie príjmov týka tých, ktorí splácajú úvery alebo splátky lízingu na autá. Rovnako ako živnostníkov, ktorí pre zatvorenie prevádzok nemajú žiadne tržby, no prenajímatelia ich nútia platiť pôvodné zmluvne dohodnuté nájomné. Legislatíva umožňujúca zníženie nájomného z titulu vyššej moci pritom u nás nemyslí na nájomcov nebytových priestorov prakticky vôbec.
Inak je to s ornou pôdou. Nájomca môže zo zákona znížiť dohodnutú výšku nájomného v prípade, ak na následky prírodných pomerov, ktoré nespôsobil alebo nemohol odvrátiť, v dôsledku čoho mu aspoň o polovicu klesol bežný výnos z predaja úrody, má nárok na primeranú zľavu alebo na odpustenie nájomného za daný rok. To isté platí aj pre situácie, keď sa hospodárskymi pomermi nájomcovi zvýšili náklady na dosiahnutie úžitkov z pôdy.
Z tohto možno konštatovať, že bude treba zmeniť zákony tak, aby obdobne ako poľnohospodárov chránili aj bežných nájomcov obchodných prevádzok, ktorí s takýmto scenárom spoločenského obmedzenia svojej podnikateľskej činnosti ani vo sne nepočítali.
Chýbajúci sedliacky rozum nájomcov teraz musí dočasne nahradiť chudorľavá štátna pokladnica, ktorá si na pomoc živnostníkom a malým podnikateľom musí peniaze požičať a zvýšiť tak ešte viac stúpajúci verejný dlh Slovenska.